Jean-Claude Van Damme (* 18. október1960) je belgickýmajsterbojových umení, herec a kaskadér známy hlavne svojím rozsiahlym zoznamom akčných filmov. Vďaka jeho belgickému pôvodu v kombinácii s fyzickými dispozíciami dostal prezývku "The Muscles from Brussels"("Svaly z Bruselu"), ale volajú ho aj "Kráľ Belgičanov", kvôli jeho medzinárodnej úspešnej kariére.
V súčasnosti žije v meste Alhaurín el Grande, Španielsko.
Van Dammove rodné meno je Jean-Claude Camille François van Varenberg. Narodil sa v Sint-Agatha-Berchem – okrajovej štvrti Bruselu v Belgicko. Matka Eliana Van Varenbergová bola účtovníčka a otec Eugene Van Varenberg vlastnil kníhkupectvo. V desiatich rokoch začal trénovať bojové umenia, keď ho otec zapísal do školy karate. Časom v karate získal čierny pás a neskôr vyhral Európske majstrovstvá v profesionálnom karate v strednej váhe (hoci tvrdí, že bol "dvojnásobným svetovým majstrom"). Taktiež začal posilňovať, aby sa zdokonalil aj po fyzickej stránke, za čo neskôr vyhral kulturistický titul "Mr. Belgium". V 16. rokoch sa začal venovať baletu, ktorý študoval 5 rokov. Na margo baletu vyhlásil, že "je to umenie, ale tiež jeden z najťažších športov. Ak zvládnete balet, zvládnete akýkoľvek iný šport". Keď mal 18 rokov, otvoril v Bruseli telocvičňu s názvom California Gym a v jednom článku vyhlásil, že mu vynáša 15.000 dolárov mesačne.
Na plátne sa prvýkrát ukázal vo francúzskom filme Rue Barbare, ktorý vyšiel v roku 1984, za ktorým (v tom istom roku) nasledoval film Monaco Forever, kde bol v záverečných titulkoch napísaný ako "veľmi teplý karatista". Vtedy sa vzdal výnosného fitnes biznisu v prospech hereckej kariéry. Predal svoju telocvičňu a odišiel do USA začiatkom 80. rokov 20. storočia (ešte predtým vyskúšal Hongkong), kde spočiatku spával v prenajatom aute a robil podradné práce, kým prerazil vo filme.
Van Dammov tréner a učiteľ karate bol Claude Goetz. Pod jeho vedením rozvinul pozoruhodnú škálu kopov a úderov. Okrem karate sa naučil aj Taekwondo a Muay Thai.
V roku 1978, v osemnástich rokoch debutoval v karate turnaji pod svojím krstným menom Jean-Claude van Varenberg. Niektoré zdroje uvádzajú, že Van Damme bol profesionálnym zápasníkom na základe toho, že zápasil v množstve turnajov, ale zdá sa, že to všetko boli amatérske zápasy. Na svoj prvý turnaj nastúpil v Antverpách, Belgicko, medzi nováčikmi a zaznamenal tri víťazstvá. Za 18 sekúnd knokautoval Nemca Erica "Basel" Straussa, za 9 sekúnd vyhral nad Michelom Juvillierom (Juvillier odstúpil) a za 26 sekúnd zvíťazil nad Orlandom Langom. O pár mesiacov neskôr, na turnaji v Isegheme, Belgicko, Van Damme knokautoval v prvom kole Emila Leibmana a Cyrilla Nolleta.
V roku 1979 19-ročný Jean-Claude vyhral Európske full-kontakt majstrovstvá v strednej váhe. Séria rýchlych knokautov nad Andrem Robaeysom, Jacquesom Piniarskim a Rolfom Risbergom ho pripravili na príchod na svetové majstrovstvá v Spojených Štátoch. Počas cesty do Orlanda na Floride, USA si zaumienil, že vyhrá titul Svetových full-kontakt majstrovstiev v strednej váhe. V prvom zápase na turnaji Van Damme vyhral v prvom kole nad Američanom Shermanom Bergmanom (Miami Beach, Florida). V druhom zápase porazil Gila Diaza (Madrid, Španielsko) taktiež v otváracom kole. Vo štvrťfinále ho predsa len porazil ďalší belgický zápasník, Patrick Teguels. Teguels nakoniec skončil ako svetový vice-majster. Pár mesiacov neskôr s ním znovu zápasil v Bruseli. Pomstil svoju prehru tým, že nad Teguelsom vyhral za menej ako dve minúty. Po tejto výhre Van Damme prestal aktívne súťažiť s rekordom štrnástich knokautov a jednou prehrou (14 – 1).
Polemika ohľadne Jean-Claudovej filmovej kariéry vyplynula z toho, že sa nenašiel zaznamenaný žiadny z jeho zápasov. Základný fakt je ten, že počas celej športovej kariéry používal svoje priezvisko Van Varenberg, takže žiadne jeho zápasy nie sú uvedené pod menom Jean-Claude Van Damme.
Van Damme hral vo vedľajšej úlohe filmu Breakin' v jednej breakdanceovej scéne. V roku 1985 hral Ivana Krushenskeho vo filme No Retreat, No Surrender, kde hral hlavnú úlohu herec Kurt McKinney. Režisérom filmu bol jeho dobrý priateľ, Patrick Passis.
V akčnom filme Predátor s Arnoldom Schwarzneggerom v hlavnej úlohe mal pôvodne hrať zamaskovanú mimozemskú príšeru, ale nosiť v džungli ťažký kostým votrelca bolo príliš namáhave, a tak Van Damme, nespokojný s rolou, odišiel z produkcie. Ako odišiel, je sporné: podľa niektorých zdrojov skončil sám, podľa iných bol preobsadený po skorigovaní jeho postavy. Van Damme vyhlásil, že bol zámerne prepustený, aby sa mohol posunúť do iných filmov – podľa autobiografie Jesseho Venturu úmyselne zranil kaskadéra.
Zlomová úloha vo Van Dammovej kariére bola postava Franka Duxa vo filme Krvavý šport, za ktorú bol nominovaný na "Najhoršia nová hviezda" v roku 1988 pri odovzdávaní cien Zlatá malina. Kritikov film nezaujal, ale ukázalo sa, že Krvavý šport bol pre Van Damma "základným kameňom" pre lukratívnejšie úlohy. Film sa stal kultovou klasikou a jedným z hlavných článkov pri vzraste popularity miešaných bojových umení.
Van Damme sa vypracoval do Hollywoodskeho hlavného prúdu v 90. rokoch 20. storočia, často v spolupráci so známymi zahraničnými režisérmi. Medzi filmy, ktoré stoja za zmienku, patria Kickboxer (1989), Dvojitý zásah (1991), Univerzálny vojak (1992), Niet úniku (1993), Živý terč (1993), Náhla smrť (1995) a jeho kritikou najchválenejší film, Timecop (1994). Mnohé z Van Dammovych postáv zahŕňajú motívy dvojníka alebo povstania z mŕtvych, nezvyčajný aspekt v akčných filmoch. Tieto filmy zarobili celosvetovo viac než jednu miliardu amerických dolárov.
Napísal, režíroval a hral hlavnú úlohu vo filme Súboj cti (1996).
Počas roku 1995 mal Van Damme problémy s kokaínom a v roku 1996 sa prihlásil na niekoľko mesačný rehabilitačný program, ale odišiel odtiaľ už po týždni. Taktiež oznámil, že trpí maniodepresiou. Obrat v jeho problémoch so zdravím prišiel koncom roku 1997 potom, ako podpísal rozvodové dokumenty, podľa ktorých bol zodpovedný za rozpad manželstva týraním, drogovou závislosťou a výstrednými sexuálnymi praktikami.