Jasovská jaskyňa

Z hľadiska platného geomorfologického členenia Slovenska^[1] sa nachádza sa v geomorfologickom celku Košická kotlina, resp. jeho podcelku Medzevská pahorkatina, v jej severozápadnej časti, južne od Jasova. Často sa však mylne uvádza, že geomorfologicky leží v Slovenskom krase, do ktorého patrí z hľadiska geologického členenia Slovenska. Obe členenia vychádzajú z odlišných kritérií. Umelý vchod jaskyne je situovaný na báze masívu Jasovskej skaly vypínajúcej sa nad nivou Bodvy, a to približne v úrovni hrany jej koryta vo výške 256 m n. m.; prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, vo výške 286 m.

Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).

Jasovská jaskyňa sa tvorila v masíve Jasovskej skaly, ktorú tvoria svetlé organodetritické steinalmské vápence triasového (druhohorného) veku. Vyvinula sa v piatich výškovo rôzne diferencovaných úrovniach, ktoré vzájomne komunikujú. Oválny tvar chodieb, laterálne a stropné korytá dokazujú, že na speleogenéze jaskyne sa vo významnej miere podieľali vody rieky Bodva, ktoré vnikali do puklín a zlomov, rozširovali ich mechanicky vymieľaním (erózia) i chemicky (korózia), a v podobe podzemného toku formovali chodby pozdĺž predisponujúcich tektonických porúch. Na križovaní puklín vznikli v dôsledku gravitačného opadu z prostredia materskej horniny rozsiahlejšie dómy, ako napr. Dóm netopierov, Bludisko a pod. Z hľadiska genetických typov jaskynných priestorov reprezentuje subtyp aktívnej fluviokrasovo-korózno-rútivej jaskyne.

Kvapľové útvary nátekových foriem majú podobu mohutných nástenných sintrodopádov (Starý dóm, Netopierí dóm, Veľký dóm), zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V Starom dóme sú stalagnáty s obvodom až 18 m. Miestami sa objavujú na strope aj svieže tenké brčká (Veľký a Biely dóm, Brčková chodba), ako aj palicovité stalagmity (Medvedia sieň). Charakteristické brčkovité stalaktity a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia bohato zdobia veľké, vodou vyerodované podzemné priestory. Častým javom sú jaskynné škrapy.

Jaskyňa patrí k najstarším známym jaskyniam na Slovensku. Niektoré časti sú známe od nepamäti, o čom svedčia archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a halštatu, ale aj z archeologicky mladších období. Prieskum tohto náleziska sa začal už v roku 1878, keď E. Nyáry a A. Tallóczy urobili prvý archeologický a paleontologický výskum vo vstupných častiach jaskyne. Ďalší významný speleoarcheologický výskum sa uskutočnil v roku 1916. Vtedy geológ dr. T. Kormos a jeho spolupracovníci odkryli črepiny a časti nádob z bukovohorskej a pilinsko-kyjatickej kultúry, bronzové predmety a množstvo osteologického materiálu. Na najvyššom poschodí, v suchom výklenku v Husitskej sieni sa na stene nachádza známy, švabachom písaný nápis z roku 1452, hovoriaci o víťazstve bratríckych vojsk nad J. Huňadym pri Lučenci.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasovská jaskyňa