Inozínmonofosfát
Inozínmonofosfát alebo IMP je nukleotid (teda fosforečnan nukleozidu). Má dôležitú úlohu v metabolizme. Je to ribonukleotid hypoxantínu a vzniká ako prvý nukleotid pri syntéze purínových nukleotidov. Takisto vzniká deamináciou adenozínmonofosfátu enzýmom AMP deaminázou. Konjugovanou zásadou IMP je inozinát. Pri hydrolýze z neho vzniká inozín.
| Inozínmonofosfát | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C10H13N4O8P |
| Synonymá | IMP, kyselina inozínová,[1] ribotid hypoxantínu |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 348,208 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 131-99-7 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Enzým pyrofosfohydroláza deoxyribonukleozidových trifosfátov, kódovany génom YJR069C v Saccharomyces cerevisiae a vykazujúci (d)ITPázovú a (d)XTPázovú aktivitu, hydrolyzuje inozíntrifosfát (ITP) za vzniku pyrofosfátu a IMP.[2]
Dôležitými derivátmi inozinátu sú purínové nukleotidy, ktoré sa nachádzajú v nukleových kyselinách, a adenozíntrifosfát, ktorý funguje ako zásobáreň chemickej energie v svaloch a iných tkanivách.
V potravinárskom priemysle sa soli inozinátu, ako je inozinát sodný, využívajú ako zvýrazňovače chuti. Inozinátu je priradené E číslo E630.[3]
Syntéza inozinátu
Syntéza IMP je zložitá a začína u 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP). Enzýmy, ktoré sa účastnia syntézy IMP, tvoria v bunke multienzýmový komplex. Výsledky naznačujú, že existujú multifunkčné enzýmy a niektoré z nich katalyzujú nesekvenčné kroky v tejto metabolickej dráhe.[chýba zdroj]
Syntéza ostatných purínových nukleotidov
Stačí pár krokov na tvorbu adenylátu (AMP) a guanylátu (GMP) z inozinátu.[4] AMP i GMP sú RNA nukleotidy.[4] AMP sa od inozinátu líši v polohe C6, kde je karbonylová skupina nahradená amínoskupinou. Vzájomná premena AMP a IMP je súčasťou cyklu purínových nukleotidov.[5] GMP vzniká oxidáciou inozinátu na xantylát (XMP) a pridaním amínovej skupiny na C2. Oxidácie sa účastní NAD+ ako príjemca vodíku a následne dodáva energiu molekula ATP (v procese sa rozloží na AMP + 2 Pi). Syntéza AMP vyžaduje GTP a syntéza GMP vyžaduje ATP. Tento rozdiel umožňuje dôležitú reguláciu tejto dráhy.
Regulácia biosyntézy purínových nukleotidov
Inozinát a mnoho iných molekúl inhibujú syntézu 5-fosforibozylamínu (5-PRA) z 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP) blokovaním enzýmu katalyzujúceho túto reakciu: glutamín-PRPP-amidotransferázy. To znamená, že pri vysokej koncentrácii IMP sa inhibuje tento enzým, čo má za následok zníženie koncentrácie IMP. Na základe toho nevzniká ani AMP a GMP, čo znamená, že nemôže prebiehať ani syntéza RNA, keďže chýbajú tieto dva dôležité ribonukleotidy.
Použitie
Z inozinátu je možné vytvoriť rôzne soli, napríklad inozinát sodný (E631), inozinát draselný (E632) alebo inozinát vápenatý (E633).[3] Tieto tri látky sa využívajú ako zvýrazňovače chuti, konkrétne chute umami, s celkom vysokou účinnosťou. Zvyčajne sa používajú v polievkach, omáčkach a koreniach na zintenzívnenie chuti mäsa.
Referencie
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Inosinic acid na anglickej Wikipédii.
