Ibas z Edessy
Ibas z Edessy[1] alebo Ibos z Edessy[2] (* ? – † 28. október 457, Edessa)[3] bol sýrsky teológ, prívrženec antiochijskej školy, učiteľ na edesskej teologickej škole a biskup v Edesse. Patril k horlivým odporcom monofyzitizmu. Napriek tomu, že sám káral Nestora, bol obvinený z nestoriánstva a na koncile v Efeze zbavený biskupského úradu. Bol rehabilitovaný na koncile v Chalcedóne. Po druhýkrát bolo jeho učenie odsúdené Justiniánom I. v rámci sporu o Tri kapitoly (Druhý konštantínopolský koncil).[1] Mal prekladať dielo Theodora z Mopsuestie, Diodorom z Tarsu a Aristotela do sýrčiny. Bolo mu pripisovaných viacero nezachovaných diel (hymnusy, homílie, komentáre).[4][5] Z jeho diela sa však zachoval iba grécky preklad pôvodne v sýrčine písaného listu adresovaného ktésifónskému biskupovi Marimu.[pozn. 1][3][6]
| Ibas z Edessy | ||||||||
| teológ, učiteľ, edesský biskup | ||||||||
| Štát pôsobenia | Byzantská ríša | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| edesský biskup (prvýkrát) | ||||||||
| 435 – 449 | ||||||||
| ||||||||
| edesský biskup (druhýkrát) | ||||||||
| 451 – 457 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Varianty mena | sýr. ܗܝܒܐ ܐܘܪܗܝܐ | |||||||
| Narodenie | ? | |||||||
| Úmrtie | 28. október 457 Edessa | |||||||
| Svätenia | ||||||||
Životopis
Počas svojho pôsobenia v Edesse vyučoval teológiu na miestnej perzskej škole. Jeho žiakmi bolo viacero neskorších perzských nestoriánskych biskupov. Pre svoje názory prišiel do ostrého konfliktu s miestnym biskupom Rabbulom a Edessu v roku 433 opustil (niektoré zdroje uvádzajú, že bol vyhodený zo školy)[4]. Keď však biskup o dva roky zomrel (435), stal sa Ibas jeho nástupcom. Bol prívržencom Theodora z Mopsuestie a pre svoj odpor voči monofyzitizmu (a Cyrilovi Alexandrijskému) bol narieknutý z nestoriánstva. Sám však Nestoria káral preto, že odmietal titul Bohorodička (Theotokos) prisudzovaný Panne Márii. Hoci bol dvakrát očistený na synodách v Tyre a Beryte, následne bol na koncile v Efeze (Zbojnícka synoda) znovu obvinený a zosadený z biskupského úradu (449). Bol vyhnaný a jeho nástupcom v biskupskom úrade sa stal Nonnos.[4] Hoci bol neskôr Chalcedónskym koncilom rehabilitovaný, jeho diela zostali stále kontroverzné. Zomrel v roku 457 v Edesse. Po jeho smrti mnohí jeho nasledovníci opustili Edessu a odišli na školu do Nisibisu. V roku 553 bolo jeho učenie zhrnuté v liste Marimu na Druhom konštantínopolskom koncile odsúdené v rámci sporu o Tri kapitoly.[3][7]
Poznámky
Referencie
Pozri aj
- Abibus z Edessy
- Tri kapitoly