Hrkovce
Hrkovce sú obec na Slovensku v okrese Levice.[4]
| Hrkovce | |
| obec | |
 Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Hont |
| Vodný tok | Ipeľ |
| Nadmorská výška | 126 m n. m. |
| Súradnice | 48°05′18″S 18°54′09″V / 48,0882°S 18,9024°V |
| Rozloha | 8,2 km² (820 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 289 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 35,24 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1156 |
| Starosta | Róbert Magyar[3] (nezávislý) |
| PSČ | 936 01 (pošta Šahy) |
| ŠÚJ | 581895 |
| EČV (do r. 2022) | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa obecného úradu | Hrkovce 94, 936 01 Šahy |
| E-mailová adresa | info@hrkovce.sk |
| Telefón | 036 / 741 02 40 |
| Fax | 036 / 741 02 40 |
  Poloha obce na Slovensku | |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Hrkovce | |
| Webová stránka: hrkovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
Obec leží v Ipeľskej pahorkatine na mokrej zaplavovanej nive rieky Ipeľ a potoka Štiavnička.[4]
Dejiny
Staršie osídlenie v lokalite obce potvrdzujú archeolgické nálezy z obdobia paleolitu, eneolitného sídliska s kanelovanou keramikou, sídliska laténskeho a slovanského z doby veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156 (Gyrki), keď tunajší desiatok pripadol Ostrihomskej kapitule, ktorá v roku 1279 získala takmer celú obec. Od roku 1512 obec uvádzajú pod názvom Gyerk. V roku 1552 Turci obsadili celé okolie a obec veľmi poškodili. Hoci s veľkými stratami, Hrkovce vyše 130-ročné panovanie Turkov prežili. V roku 1664 už mohli Turci zdaniť len 88 osôb obce (mužov nad 15 rokov). V strede obce stál už v 12. storočí kostol, ktorý v roku 1808 padol za obeť požiaru. Spolu s ním zhorela aj väčšina domov so slamenou strechou. Obyvatelia sa zoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a rybolovom. Neskôr sa tu rozšírilo košikárstvo. V rokoch 1938-44 bola obec pripojená k Maďarsku. Od 1. januára v roku 1980 ju pričlenili k Šahám, ale od 1. apríla v roku 1998 sa opäť stala samostatnou obcou.[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijske, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1770. Upravovaný bol po roku 1808, kedy obec postihol ničivý požiar. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Zariadenie pochádza zo začiatku 19. storočia, hlavný oltár je iluzívna klasicistická architektúra. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.[5]
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
