Gorila

Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod gorila sa môže zaradiť:

• do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Wood a Constantino 2004 (in: Cracraft and Donghue 2004 ^[1] a in: Gaisler a Zima 2018)]
• do podčeľade hominini (Homininae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Groves 2001 ^[2]; Goodman 1974 ^[3]]
• do podčeľade šimpanzorodé (Paninae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Vančata 2003; Gantt 1983]
• do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade šimpanzovité (Panidae) [Thurzo 1998 (a Thurzo v Encyclopaedii Beliane)]
• do monotypickej čeľade gorilovité (Gorillidae) [Soukup 2005]
• v minulosti:
  • do podčeľade Anthropithecinae z čeľade orangutanovité (Pongidae) [Wolpoff 1999]
  • priamo do čeľade šimpanzovité (Panidae) [Ciochon 1983]
  • do podčeľade orangutanorodé (Ponginae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
  • priamo do čeľade orangutanovité (Pongidae)

Ojedinele sa gorila neklasifikuje ako samostatný rod, ale ako súčasť rodu človek (Homo) ^[4] (pozri aj článok človek (Homo)).

Je to najväčší druh primátov. Dnes žije v Afrike. Je blízkym príbuzným človeka a tiež najväčším a najsilnejším ľudoopom na svete. Voľne žijúci dospelý samec váži až trikrát toľko ako človek, samice sú však menšie. Tieto veľké ľudoopice zvyčajne chodia po štyroch. Mláďatá sa šplhajú aj po stromoch. Gorily žijú v rodinnom spoločenstve, ktoré tvorí dominantný samec, niekoľko samíc a mláďatá. Tlupa pomaly putuje rozľahlým lesom aj niekoľko kilometrov a popritom požierajú rastlinnú potravu. Mimo ohrozenia sú to mierumilovné tvory, ale v prípade ohrozenia môže samec napadnúť aj leoparda či človeka, ale nikdy bez príčiny! Horské gorily dovolia človeku si aj sadnúť v ich blízkosti, ak sa presvedčia, že im nehrozí nebezpečenstvo.

Posledný spoločný predok človeka a gorily žil pred 6,2 – 8,4 (Chen 2001, Wildman 2003, Bailey 1992)/ 14,4 (Arnason 1996) / 5,8 – 6,2 (Adachi 1995) miliónmi rokov.

Typický starý systém (1967 až cca. do konca 90. rokov)^[5][6]:
rod Gorila (Gorilla):

• gorila obyčajná^[7][8][9] / gorila africká^[10] / gorila pralesná^[11] / gorila hôrna^[12][13]/ gorila^[14]/gorila nížinná^[15](Gorilla gorilla [v staršom zmysle])
  • gorila obyčajná nížinná / gorila nížinná (Gorilla gorilla gorilla [v staršom zmysle])
  • gorila obyčajná horská^[16]/ gorila horská / gorila vrchovská (Gorilla gorilla beringei)
  • gorila obyčajná Grauerova / gorila Grauerova (Gorilla gorilla graueri) – pred rokom 1967 klasifikovaná ako súčasť Gorilla gorilla beringei

Typický nový systém (od cca. 1996/2001)^{[6][17][18][19]}:
rod Gorila (Gorilla):

• gorila západná^[17]/gorila nížinná^[15] / gorila obyčajná/gorila africká/gorila pralesná^[20]/gorila hôrna/gorila ^[21] (Gorilla gorilla [v novšom zmysle])
  • gorila nížinná^[17] (Gorilla gorilla gorilla [v novšom zmysle])
  • gorila nigérijská^[17] (Gorilla gorilla diehli)
• gorila východná^[17]/ gorila horská ^[15]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei)
  • gorila horská^[17]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei beringei)
  • ? Gorilla beringei bwindi – väčšinou zaraďovaná ako súčasť Gorilla beringei beringei
  • gorila Grauerova^[17][15] (Gorilla beringei graueri) 

Variantom tohto nového systému je systém, v ktorom je gorila Grauerova presunutá pod gorilu západnú, kde jej vedecké meno potom samozrejme znie Gorilla gorilla graueri (okrem toho je Gorilla beringei bwindi zaradená ako súčasť poddruhu Gorilla beringei beringei).^[22][23]

Viacerí bádatelia s rozdelením gorily na dva druhy nesúhlasia a držia sa starého systému, čiže uznávajú len jeden druh gorily a spravidla len 3 poddruhy.^[24]

K slovenským názvom treba poznamenať, že – ako hore vidno – ten istý (prominentný) autor P. Lupták v roku 2002 (v knihe Zviera) nazval druhy gorily „gorila nížinná“ a „gorila horská“, zatiaľ čo o rok neskôr (v knihe Slovenské mená cicavcov sveta) už tie isté druhy gorily nazval „gorila západná“ a „gorila východná“ a názvy „gorila nížinná“ a „gorila horská“ použil pre niektoré poddruhy týchto druhov.