Focke-Wulf Fw 200

Lietadlo bolo pôvodne vytvorené ako civilný stroj pre transatlantické lety Lufthansy. Prvý prototyp FW 200 V-1 vzlietol v júli 1937 s civilným označením A-AERE. Stroj uskutočnil veľa diaľkových letov a vzbudil pozornosť u mnohých spoločností. Sériová výroba začala overovacou sériou FW 200A-0 a neskôr aj sériovou civilnou dopravnou FW 200 B-1. Začiatok druhej svetovej vojny si však vyžiadal nový námorný prieskumný a bombardovací stroj.

10 predsériových strojov Fw-200C-0 určených na námorný hĺbkový prieskum bolo dodaných Luftwaffe v priebehu septembra 1939, niektoré z nich slúžili v roku 1940 u I/KG 40^[1]. Vojenský päťmiestny stroj bol označený ako Fw 200 C-1, mal zosilnenú konštrukciu a bol vyzbrojený 20 mm kánonom Oerlikon umiestneným v gondole pod trupom a niekoľkými guľometmi v trupe. Mohol niesť rôzne kombinácie bômb do 2 100 kg. Verzia Fw 200 C-1S bola používaná na kladenie námorných mín. Condory slúžili hlavne pre námorný prieskum a na bombardovanie lodí. Dodatočná výzbroj a vojenské vybavenie stroj zaťažovali tak, že sa trupové prvky lámali čo malo za následok mnoho havárií. Preto bol skonštruovaný novy model Fw 200 C-3 vybavený motormi Bramo 323 R-2 s výkonom 1200 k, spevnenou konštrukciou, otočnou chrbtovou guľometnou vežou a ďalšími zlepšeniami. Posádka tejto verzie bola rozšírená na 7 ľudí.

Kvôli zlepšujúcej sa protivzdušnej obrane Spojencov boli Condory vytláčané do úlohy dopravných lietadiel. Boli napríklad významnou oporou nemeckých vojsk obkľúčených v Stalingrade v roku 1942. Od konca roku 1943 sa začalo uprednostňovať jeho použitie ako dopravné lietadlo. V jeho prieskumných úlohách ho nahradil Junkers Ju 290. Výroba sa skončila v roku 1944, dovtedy bolo vyrobených okolo 275-276 strojov.

Stroje však boli neustále modernizované. Vybavením lietadla novým rádiolokátorom FuG Rostock vznikla verzia Fw 200 C-4. Niektoré Fw 200 C-3 boli vybavené zariadením na vypúštanie klzákových bômb Hs 293 A, tento typ bol potom označovaný ako Fw 200 C-6. Stroje upravene priamo vo výrobe niesli označenie Fw 200 C-8. Verzie Fe 200 D1 a Fe 200 D-2 boli len dopravné lietadlá, ktoré navádzali ponorky na trasy konvojov alebo aj sami vyhľadávali nepriateľské plavidlá a napádali ich bombami.

• Rozpätie: 32,84 m
• Dĺžka: 23,85 m
• Výška: 6,30 m
• Nosná plocha: 118,00 m²
• Prázdna hmotnosť: 14 100 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 22 700 kg
• Motory: 4x BMW/Bramo 323R, každý s výkonom 867 kW (1200 k)

• Max. rýchlosť: 360 km/h vo výške 4800 m
• Stúpavosť: 3,33 m/s
• Operačný dolet/rádius: 3556/4400 km
• Dostup: 5800 m

• 2× 20 mm kanóny MG 151/20
• 6× 7,92 mm guľomety MG15
• 1× 13 mm guľomet MG 131
• Do 5,400 kg bômb