FK Mesto Prievidza

V roku 1919 vznikol v Prievidzi futbalový klub s názvom PAC (Prievidzský atletický club) Prievidza. Klub pôsobil pod rôznymi názvami, najdlhšie pod názvom Baník Prievidza. V ére Československa si zahral šesť sezón v II. celoštátnej lige a 15 sezón v Slovenskej národnej lige. Najlepšie umiestnenie dosiahol Baník Prievidza v sezóne 1973/1974, keď ho len dva body delili od postupu do česko-slovenskej ligy. Tretia priečka v II. celoštátnej lige znamenala celkove 19. miesto v rámci česko-slovenských ligových súťaží.

Po rozdelení Československa a vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa Baník ako štvrté mužstvo konečnej tabuľky SNL zo sezóny 1992/1993 stal účastníkom slovenskej futbalovej ligy, v najvyššej súťaži odohral klub sedem sezón. V sezóne 1999/2000 Prievidza zostúpila do II. ligy a vzápätí vypadla až do III. ligy.

Na jar roku 2010 klub pre finančné podlžnosti voči zväzu nenastúpil na prvé tri jarné zápasy I ligy, za čo ho Výkonný výbor Únie ligových klubov vylúčil zo súťaže,^[3] čím mu zaniklo členstvo v Únii ligových klubov.

Na jeseň 2010 hrával v Prievidzi 3. ligu OFK Metacolor Ludanice, pričom mládež prešla do novovzniknutého klubu FK Prievidza 2010,^[4] ktorý mal v sezóne 2010/11 v súťažiach 10 mládežníckych družstiev (dorastenci hrali tretiu ligu, mladší a starší žiaci druhu a tretiu ligu a prípravky najvyššiu regionálnu súťaž).

V roku 2011 fúziou klubov FK Prievidza 2010 a ŠKF Baník Handlová vznikol nový klub FC Baník Horná Nitra.

• 1919 – PAC Prievidza (Prievidzský Atletický Club)
• 1922 – DOP Prievidza (Družstvo Orla Prievidzkého)
• 1923 – PŠK Prievidza (Prievidzský športový klub)
• 1928 – ŠK Prievidza (Športový klub Prievidza)
• 1940 – ŠOHG Prievidza (Športový oddiel Hlinkovej gardy)
• 1945 – ŠK Prievidza (Športový klub Prievidza)
• 1948 – Sokol NV Prievidza (Sokol Národný výbor Prievidza)
• 1950 – Slavoj Carpathia Prievidza
• 1955 – Baník Prievidza (zlúčenie s Baník Nováky)
• 1961 – TJ Baník Prievidza (Telovýchovná jednota Baník Prievidza)
• 1994 – MFK Prievidza (Mestský futbalový klub Prievidza)
• 1995 – FK Petrimex Prievidza (Futbalový klub Petrimex Prievidza)
• 1998 – FK Baník Prievidza (Futbalový klub Baník Prievidza)
• 2003 – HFK Prievidza (Hornonitriansky futbalový klub Prievidza - zlúčenie s MŠK Topvar - Horná Nitra Topoľčany)
• 2008 – FK Mesto Prievidza (Futbalový klub Mesto Prievidza)

• Kapacita štadióna: 7500 z toho 2500 na sedenie
• Rozmery hracej plochy: 105 x 68
• Osvetlenie: 750 lux

L - stupeň súťaže; U - konečné umiestnenie; Z - počet zápasov; V - víťazstvá; R - remízy; P - prehry; B - získane body; ↑↓ - postup, zostup

V II. celoštátnej lige pôsobil klub šesť sezón v dvoch obdobiach, v rokoch 1966-1968 a 1972-1976. V oboch prípadoch priviedol mužstvo k postupu tréner Oldřich Bříza. Premiéru v súťaži absolovoval Baník Prievidza 14. augusta 1966, na domácom ihrisku pred 7000 divákmi zvíťazil v „baníckom derby“ nad slávnejším menovcom Baníkom Ostrava 1:0 gólom Kasalu. ^[5] V úlohe nováčika sa Prievidzi darilo, na domácom ihrisku neprehrala ani jeden zápas. Po vysokom víťazstve 5:1 nad Gottwaldovom v 12. kole bol Baník dokonca na treťom mieste tabuľky za ostravskými klubmi VŽKG a Baníkom ^[6] Po jesennej časti patrila Prievidzi piata priečka, po slabšej jari obsadilo mužstvo konečné desiate miesto. V sezóne 1967/68 mali „baníci“ po 7. kole na konte 7 bodov, potom prišla séria 11 zápasov bez víťazstva, keď získali len dva body za remízy s Ostravou B (1:1) a Třincom (4:4). V jarnej časti získala Prievidza len päť bodov, z 13 zápasov vyhrala len dva, doma nad Michalovcami (4:2) a vedúcim mužstvom Prešova (3:2). ^[7] Baník obsadil posledné 14. miesto v tabuľke a zostúpil do divízie.

Po štyroch rokoch sa klub vrátil do II. ligy, keď si vybojoval postup ako víťaz III. ligy - skupiny C. Sezónu 1972/73 zahájila Prievidza domácou remízou 3:3 so Strojárňami Martin ( góly: Halás, Šaray, Kovács). ^[8] Na domácom ihrisku Baník porazil obidve mužstvá postupujúce do I. ligy, Bohemians Praha (1:0) ^[9] aj Inter Bratislava (2:0), doma prehral jedine s Bohumínom v poslednom kole súťaže (2:4). Najvyššie v tabuľke bola Prievidza na piatom mieste po výhre 4:0 nad Baníkom Most v 21. kole, v konečnej tabuľke obsadila 10. miesto.

V sezóne 1973/74 dosiahol klub historicky najlepšie umiestnenie v rámci česko-slovenských ligových súťaží, keď ho len dva body delili od postupu do česko-slovenskej ligy. V 1. kole síce prehral v Bardejove 1:2, no potom nasledovala séria ôsmich zápasov bez prehry a po 9. kole bol Baník s 13 bodmi na čele tabuľky. ^[10] Po jeseni bola Prievidza na 5. mieste, v 20. kole doma nečakane zaváhala s Kysuckým Novým Mestom (1:3). ^[11] Najvyššiu výhru dosiahli futbalisti Baníka nad Považskou Bystricou 5:0, hetrikom sa blysol Klement Hasa. ^[12] Šancu na postup stratil Baník v 28. kole v priamom súboji s Jabloncom po prehre 1:4. ^[13] V konečnej tabuľke obsadil tretie miesto za českými klubmi TŽ Třinec a LIAZ Jablonec.

Aj v nasledujúcej sezóne 1974/75 patril Baník k špičke. Ligu odštartoval tromi víťazstvami, od 2. do 6. kola bol na čele tabuľky, ^{[14] [15]} prvý krát prehrali až v 7. kole v Pardubiciach (0:5). Najlepší výkon podali „baníci“ v poslednom jesennom kole, po výhre 4:0 nad Prešovom zimovali na 4. mieste. Po víťazstve nad Hradcom Králové 4:1 v 18. kole bola Prievidza tretia v tabuľke, ^[16] v konečnej tabuľke jej patrilo štvrté miesto. Do I. ligy postúpili Lokomotíva Košice a Jednota Trenčín, tretí bol tím Spartaka BS Vlašim.

O to prekvapujúcejší bol zostup Prievidze v sezóne 1975/76. Pritom mužstvo posilnené bývalým reprezentantom Karolom Joklom odštartovalo dobre, po dvoch výhrach bol Baník na čele tabuľky a po 8. kole na druhej priečke za Spartou Praha. ^[17]Po 22. kole si „baníci“ ešte držali 6. miesto, no vo zvyšných ôsmich zápasoch získali len štyri body za dve remízy a jediné víťazstvo nad Spartou Praha 2:1 v 27. kole. ^[18] V poslednom kole prehrala Prievidza na ihrisku Tatrana Prešov 1:4 a z II. ligy vypadla. ^[19] Posledným strelcom Baníka v súťaži bol Klement Hasa.

Baník Prievidza sa stal v roku 1974 prvým druholigovým klubom, ktorý hrával svoje zápasy pod umelým osvetlením. Štadión v Prievidzi bol len deviaty v Československu, tretí na Slovensku a prvý v Stredoslovenskom kraji s umelým osvetlením.

V 1. SNL, najvyššej národnej súťaži pôsobil Baník 15 sezón. V sezóne 1981/82 sa ako nováčik umiestnil na skvelom piatom mieste, mužstvo viedol Jozef Marko, bývalý tréner reprezentácie Československa, s ktorou sa zúčastnil na MS 1970. Nováčik vstúpil do súťaže bez rešpektu, v 1. kole uhrali baníci nečakanú remízu 1:1 na ihrisku ex-ligových ZŤS Košice (gól Jaroslav Šebík), ^[20] v 2. kole vyhrali doma nad ZVL Žilina 1:0 gólom Antona Žembera. ^[21] Po 8. kole bola Prievidza na druhej priečke tabuľky, po jesennej časti na výbornom treťom mieste za ZŤS Košice a Žilinou. Po slabšej jarnej časti klesla Prievidza na piatu priečku. Na domácom ihrisku prehrala len jediný zápas, naopak vonku vyhrala len raz v Púchove, vysoko prehrala v Martine 1:6 a v Dubnici 0:5. ^[22]

Od tejto sezóny hrala Prievidza SNFL nepretržite deväť sezón, nasledujúce sezóny charakterizovali slabšie výsledky v jesennej časti a zlepšenie v jarnej odvete. Zatiaľ čo na domácom ihrisku malo mužstvo vysoko aktívnu bilanciu, z ihrísk súperov veľa bodov neprinieslo, počas štyroch sezón vyhrali vonku len štyri zápasy. V ročníku 1984/85 zaznamenal Baník svoju najvyššiu prehru v súťaži, v Nitre inkasoval poltucet gólov (0:6).Sezónu 1985/86 odštartovala Prievidza štyrmi prehrami, po remíze s Petržalkou nasledovala prehra v Michalovciach a po 6. kole bola na poslednom mieste v tabuľke. Prvé víťazstvo vybojovali Prievidžania až v 7. kole nad Levicami (5:1). ^[23] Po jeseni bol Baník na 12. mieste, no na jar sa stal štvrtým najlepším klubom a v konečnej tabuľke obsadil 6. miesto. Doma prehral len s postupujúcou Plastikou Nitra 0:2.

Ďalšie dve sezóny sa Prievidza pohybovala opäť nad pásmom zostupu, keď jej patrilo 12. resp. 13. miesto. V ročníku 1986/87 dosiahol Baník svoje najvyššie víťazstvo na ihrisku súpera 5:0 v Košiciach nad ZŤS, v ďalšej sezóne 1987/88 mrzeli vysoké prehry v Leviciach, v Senici a v Humennom, vždy 0:5. Zlepšenie priniesol ročník 1988/89, v ktorom Baník obsadil 5. miesto a zopakoval tak svoje najlepšie sezónne umiestnenie v súťaži z nováčikovskej sezóny 1981/82. Počas sezóny zdolali všetkých favoritov na postup Považskú Bystricu doma 2:0, Prešov doma 3:1 aj vonku 1:0, Jednotu ZŤS Košice vonku 1:0. Po piatom mieste prišiel v sezóne 1989/90 pád na 14. miesto. V poslednom kole prehral Baník doma so Spojmi Bratislava 2:4 a po deviatich rokoch zostúpil zo súťaže. Po roku sa Prievidza vrátila späť ako víťaz II. SNFL - skupina západ.

Vstup do sezóny 1991/92 sa staronovému nováčikovi z Prievidze vydaril nad očakávanie, po 7. kole bol Baník na 1. mieste bez prehry, s bilanciou 5 víťazstiev a 2 remízy. V 8. kole remizoval s rovnako neporazenou Nitrou 0:0, prvýkrát prehral až v 9. kole v Senci. Po jeseni mal Baník na konte len dve prehry, v jarnej odvete klesol na konečné 9. miesto. V sezóne 1992/93 postupovalo do najvyššej súťaže, novovzniknutej slovenskej futbalovej ligy prvých šesť mužstiev. V jesennej časti si Prievidza 3. miestom pripravila dobrú pozíciu, na jar naplnila postupové ambície konečným štvrtým miestom za 1. FC Košice, Duklou Banská Bystrica a MŠK Žilina. Doma prehrala len s Humenným 0:1, dokázala vyhrávať aj u súperov, keď zvíťazila nad VSŽ Košice, Jelšavou, Senicou a Levicami.

14. augusta 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej slovenskej ligy za účasti 12 mužstiev, šesť prvoligistov z poslednej sezóny federálnej ligy doplnilo najlepších šesť tímov SNL. Futbalisti Prievidze pôsobili v najvyššej súťaži sedem sezón pod názvami Baník, MFK, Petrimex. V prvom kole hostili „baníci“ Spartak Trnava, pred 6560 divákmi pod umelým osvetlením vyhrali 3:0 po góloch Blaháča, Balona a Áča. Baník nastúpil v zostave: Magdolen - Chudík, Slaný, Trungel, Rybár - Áč (87. P. Németh), Balon, Šúšol - Hepner (79. Halaška), Siekel, Blaháč. Denník ŠPORT priniesol titulok "Prievidza ako ošľahaný ligista", do zostáv kola zaradil až šesť hráčov Prievidze. Slaný a Balon boli zaradení do "A" mužstva, Magdolen, Áč, Blaháč a Hepner do "B" mužstva. Po víťazstve 1:0 v Nitre v 2. kole bol Baník spolu so Slovanom a Interom bez straty bodu na 2. mieste v tabuľke! ^[24] Po základnej časti bola Prievidza na poslednom 12. mieste, v nadstavbovej časti v skupine o 7. - 12. miesto však získala najviac bodov a so ziskom 27 bodov obsadila 11. priečku v konečnej tabuľke. Hráči Roman Slaný a Ľubomír Plevka si za svoje celosezónne výkony vyslúžili od denníka ŠPORT miesto v "B" mužstve najlepšej jedenástky ligy. Mužstvo viedol tréner Jozef Balažovič, od 22. kola Ján Zachar.

Sezónu 1994/1995 začala Prievidza v podobnom štýle ako tú premiérovú. V 1. kole vyhrala doma nad Trnavou 1:0, v Humennom uhrala remízu 1:1 a po výhre 1:0 nad Dunajskou Stredou bola na 3. mieste za Duklou Banská Bystrica a Bardejovom s rovnakým počtom 7 bodov. ^[25] Po 15. kole bola Prievidza ešte na peknom 5. mieste, po základnej časti desiata. V nadstavbe o 7. - 12. miesto si opäť počínala najlepšie z mužstiev bojujúcich o záchranu, celkove obsadila 8. miesto. Počas sezóny viedli mužstvo tréneri Ján Zachar a Anton Dragúň. Mužstvu sa darilo najmä v domácom prostredí, prehralo len so Slovanom, Interom a B. Bystricou. Ľubomír Plevka sa stal v marci 1995 víťazom ankety Gól mesiaca, jeho strela „nožničkami“ proti Lokomotíve Košice bola vyhlásená za Gól roka 1995.

Po základnej časti sezóny 1995/1996 bola Prievidza na poslednom 12. mieste s bilanciou 2 víťazstvá, 3 remízy a 17 prehier. Plný bodový zisk si pripísala až v 13. kole po výhre 3:1 nad Nitrou, druhé víťazstvo v 17. kole nad Interom 1:0. Vysoké prehry 0:5 utrpelo mužstvo v Humennom, so Slovanom a s 1. FC Košice. V nadstavbe o 7. - 12. miesto bola Prievidza síce druhým najlepším tímom za Interom, keď získala 14 bodov, no ani trojgólové víťazstvá doma nad Humenným, Dunajskou Stredou, Nitrou a vonku nad Lokomotívou Košice nestačili na odpútanie sa z poslednej priečky. Nakoľko sa rozširoval počet účastníkov I. ligy na 16 mužstiev, Prievidza si uchovala prvoligovú príslušnosť v baráži s piatym mužstvom II. ligy s Levicami po výsledkoch 2:1 a 5:0. Na trénerskej lavičke sa počas sezóny vystriedali Ján Rosinský, Peter Jovič a Anton Dragúň.

V ročníku 1996/1997 zopakovali futbalisti Prievidze svoje najlepšie umiestnenie v súťaži spred dvoch rokov, v 16-člennej lige obsadili 8. miesto. Po jesennej časti boli na 12. priečke, v odvete si ako šiesty najlepší tím jarnej časti vylepšili postavenie v tabuľke. Za zmienku stojí víťazstvo nad Slovanom Bratislava, vtedajším trojnásobným majstrom. „Belasí“ v zostave s niekoľkými reprezentantami na čele s Dušanom Tittelom prehrali v Prievidzi 0:2, bolo to jediné ligové víťazstvo Prievidze nad našim najslávnejším klubom. Trénerom bol Anton Dragúň.

Sezónu 1997/1998 odštartovalo mužstvo debaklom 0:5 na ihrisku 1. FC Košice. V jesennej i jarnej časti boli Prievidžania na 10. mieste tabuľky, celkove obsadili 12. miesto. Doma prehrali len dva zápasy, s 1. FC Košice 0:1 a MŠK Žilina 0:1. Najlepší výkon podali v 24. kole, keď Spartak Trnava, kandidáta na majstrovský titul zdolali rozdielom triedy 3:0. Mužstvo viedol Anton Dragúň, od polovice sezóny Viliam Ilko.

V ročníku 1998/1999 unikla Prievidza tesne zostupu, zachránili sa v poslednom kole po víťazstve 3:1 na ihrisku obhajcu titulu 1. FC Košice po hetriku Perniša. ^[26] Na domácom ihrisku vyhrali len štyri zápasy, nad Rimavskou Sobotou, Petržalkou, Žilinou a Bardejovom, ktorý porazili 5:0, čo je rekordné víťazstvo Prievidze v I. lige. Na trénerskej lavičke sa vystriedali Viliam Ilko, Milan Kušnír, Dušan Uškovič, Gerhard Dzian a Oldřich Bříza.

V sezóne 1999/2000 skončila Prievidza na poslednom 16. mieste a zostúpila do II. ligy. Po jesennej časti bola na 14. mieste, no na jar získala Prievidza len 7 bodov, vyhrala akurát nad Nitrou 2:1 a v Dubnici 1:0. Mužstvo prehralo až 20 zápasov, pod 71 inkasovaných gólov sa podpísali okrem rekordnej prehry 0:7 s Interom Bratislava tiež vysoké prehry 1:5 s Dunajskou Stredou, Slovanom a doma s Prešovom. V kádri trénerov Vladimíra Goffu a Dušana Uškoviča sa vystriedalo 36 hráčov, z toho až 17 debutantov. Po siedmich sezónach sa Prievidza rozlúčila s prvou ligou, 17. mája 2000 v poslednom kole prehrala doma s 1. FC Košice 1:3, autorom posledného ligového gólu Prievidze bol Milan Pastva.

• 1981/82

Ján Mucha (11/0), Michal Šimko (21/0) - Juraj Bátora (9/0), Vladimír Ekhardt (17/0), Dušan Gábriš (1/0), Dušan Chromý (6/0), Jaroslav Kostoláni (11/0), Marián Krajčík (20/2), Jozef Krško (3/0), Michal Kuzma (17/3), Milan Oršula (24/1), Milan Peciar (6/0), Ľubomír Pisár (30/6), Pavol Poruban (29/0), Rudolf Rozenberg (18/0), Jaroslav Šebík (29/11), Vladimír Šlosár (29/3), Pavol Tkáč (29/3), Emil Turček (28/4), Anton Žember (30/4). Tréner Jozef Marko, asistent Jozef Balažovič

• 1982/83

Ján Mucha (17/0), Michal Šimko (14/0) - Juraj Bátora (17/0), Vladimír Ekhardt (24/5), Július Gebrlin (11/0), Jaroslav Gramblička (3/0), Dušan Chromý (2/0), Marián Krajčík (8/0), Michal Kuzma (24/2), Milan Oršula (19/1), Milan Peciar (24/2), Ľubomír Pisár (18/3), Pavol Poruban (22/0), Rudolf Rozemberg (20/0), Jozef Sluka (14/1), Dušan Šebík (2/0), Jaroslav Šebík (25/11), Vladimír Šlosár (30/3), Pavol Tkáč (24/2), Emil Turček (29/4), Anton Žember (30/2). Tréner Jozef Balažovič

• 1983/84

Ján Mucha (21/0), Michal Šimko (9/0) - Juraj Bátora (29/1), Pavol Beňo (2/0), Július Gebrlín (10/0), Ján Grňa (2/1), Jaroslav Kostoláni (7/0), Marián Krajčík (11/1), Michal Kuzma (28/2), Ivan Maderič (8/0), Ivan Nemčický (26/0), Milan Oršula (15/2), Milan Peciar (28/4), Ľubomír Pisár (10/1), Roman Slaný (18/2), Jozef Sluka (7/1), Jozef Strelka (30/5), Vladimír Škultéty (1/0), Vladimír Šlosár (27/4), Pavol Tkáč (26/4), Emil Turček (26/2), Anton Žember (28/2), Róbert Žember (15/0). Tréner Oldřich Bříza, asistent Jozef Balažovič

• 1984/85

Ján Mucha (16/0), Michal Šimko (15/0) - Štefan Baláž (7/0), Juraj Bátora (7/0), Jaroslav Gramblička (13/0), Jozef Hepner (26/3), Jaroslav Kostoláni (27/2), Milan Kušnír (27/9), Michal Kuzma (27/5), Dušan Matlo (23/6), Ivan Nemčický (27/0), Milan Peciar (13/1), Ľubomír Pisár (16/1), Roman Slaný (29/1), Jozef Strelka (29/5), Vladimír Šlosár (17/4), Pavol Tkáč (29/3), Emil Turček (9/2), Milan Zvalo (1/0), Anton Žember (26/4), Igor Žember (1/0). Tréner Kamil Majerník, asistent Gerhard Dzian

• 1985/86

Ján Mucha (7/0), Pavol Petruf (1/0), Michal Šimko (23/0) - Štefan Baláž (5/0), Juraj Bátora (22/0), Vladimír Brodzianský (21/1), Rudolf Dekan (3/0), Jaroslav Gramblička (2/0), Jozef Hepner (27/3), Milan Kušnír (21/4), Michal Kuzma (30/7), Ivan Maderič (15/0), Ivan Nemčický (24/1), Ivan Oravec (3/0), Milan Peciar (12/1), Milan Skonc (2/0), Jozef Sluka (28/4), Jozef Strelka (26/0), Dušan Šebík (1/0), Jaroslav Šebík (29/2), Vladimír Škultéty (2/0), Vladimír Šlosár (27/6), Ján Šúšol (3/0), Pavol Tkáč (26/5), Anton Žember (23/2). Tréner Kamil Majerník, asistent Gerhard Dzian

• 1986/87

Ján Mucha (8/0), Pavol Petruf (11/0), Michal Šimko (12/0) - Juraj Bátora (23/0), Miroslav Bobka (25/3), Vladimír Brodzianský (14/1), Jozef Hepner (25/4), Ivan Krnáč (18/3), Milan Kušnír (17/2), Michal Kuzma (29/7), Ivan Maderič (18/0), Pavol Mucha (7/0), Ivan Nemčický (19/0), Milan Peciar (21/1), Jaroslav Šebík (28/13), Vladimír Šlosár (26/7), Pavol Šníder (15/0), Ján Šúšol (6/0), Pavol Tkáč (19/2), Anton Žember (20/3), Róbert Žember (24/0). Tréner Anton Hrušecký, asistent Gerhard Dzian

• 1987/88

Marián Magdolen (14/0), Pavol Petruf (6/0), Michal Šimko (11/0) - Juraj Bátora (20/0), Miroslav Bobka (28/5), Jaroslav Derco (11/0), Štefan Hodas (9/0), Jaroslav Košecký (4/1), Ivan Krnáč (24/3), Milan Kušnír (28/2), Michal Kuzma (17/3), Daniel Lauko (17/1), Miroslav Líška (5/2), Ivan Maderič (3/0), Pavol Mucha (3/0), Ivan Nemčický (28/1), Milan Peciar (22/2), Ľuboš Plevka (4/0), Peter Rybár (1/0), Jozef Sluka (8/0), Jaroslav Šebík (15/4), Vladimír Škultéty (15/1), Vladimír Šlosár (21/2), Jozef Tomasta (24/1), Dušan Uškovič (25/2), Róbert Žember (24/0). Tréner Anton Hrušecký

• 1988/89

Marián Magdolen (29/0), Pavol Petruf (2/0) - Juraj Bátora (3/0), Vladimír Brodzianský (6/0), Jaroslav Derco (30/1), Jaroslav Košecký (12/2), Ivan Krnáč (25/0), Milan Kušnír (28/6), Michal Kuzma (30/3), Daniel Lauko (15/2), Miroslav Líška (4/0), Ivan Nemčický (30/0), Miroslav Oršula (4/0), Milan Peciar (30/9), Ľuboš Plevka (29/8), Roman Slaný (18/2), Jozef Sluka (7/1), Jozef Staš (12/0), Michal Svrček (15/0), Vladimír Škultéty (6/0), Vladimír Šlosár (16/0), Jozef Tomasta (17/1), Dušan Uškovič (17/0), Róbert Žember (1/0). Tréner František Skyva

Baník Prievidza odohral prvý zápas v histórii Slovenského pohára, 27. augusta 1969 proti Baníku Žiar nad Hronom s výsledkom 7:0. V pohárovej súťaži sa najďalej prebojoval do štvrťfinále v sezónach:

• 1986/87 Slovan Bratislava 1:2
• 1987/88 Duka Banská Bystrica 1:4
• 1996/97 MFK Ružomberok 0:3
• 1997/98 1. FC Košice 1:5
• 2003/04 Šaľa 0:1, 0:0

• Baník Prievidza – Baník Ostrava 1:0 ( Kasala), 14. 8. 1966, prvý zápas v II. čs. lige
• Baník Prievidza – Dynamo Kyjev 2:3 ( Hasa, Pisár – Blochin Kolotov), 14. 3. 1975, Dynamo vyhralo o dva mesiace neskôr Pohár víťazov pohárov, mužstvo tvorilo základ reprezentácie ZSSR v čele s Olegom Blochinom, ktorý v tom roku získal Zlatú loptu France Football pre najlepšieho hráča Európy ^[27]
• Baník Prievidza – Česko-Slovensko 0:0, 28. 10. 1972, prípravný zápas s reprezentáciou ^[28]
• Baník Prievidza – Spartak Trnava 3:0 (  27.. Blaháč,  51.. Balon,  78.. Áč), 14. 8. 1993, prvý zápas v I. lige
• Petrimex Prievidza – Slovan Bratislava 2:0 (  24.. L. Kuna  59.. Vajaji), 15. 3. 1997, jediné ligové víťazstvo nad Slovanom ^[29]
• Petrimex Prievidza – Spartak Trnava 3:0 (  41..  44.. Hajdučko,  17.. R. Škrteľ), 25. 4. 1998, víťazstvo rozdielom triedy nad kandidátom na titul ^[30]

• ČSSR olympionici – Maďarsko B 0:1, 15. 4. 1978 ^[31]
• Slovensko – Slovinsko 2:0 (  36.. Ľubomír Faktor,  57.. Ľubomír Luhový), 16. 11. 1993 (neoficiálny medzištátny zápas)
• Spartak Trnava – ZVL Žilina 1:0, 14. 5. 1986, finále Slovenského pohára 1986

• A-mužstvo: Michal Baláž - Ondrej Uhliar, Juraj Halaška, Jozef Hanzlík, Vladimír Dobrovič - Pavol Tkáč, Emil Turček, Karol Praženica st. - Alexander Kovács, Ladislav Petráš, Jozef Sluka
• B-mužstvo: Ján Hybský - Arnold Hagara, Roman Slaný, Viliam Ilko, Milan Peciar - Dmitrij Krauš, Albín Šaray, Milan Kušnír - Ľubomír Pisár, Jaroslav Šebík, Anton Žember