Dominik Graňák

Narodil sa v Havířove, keď mal pol roka, rodina sa presťahovala do Trenčína. S hokejom začínal ako šesťročný v mužstve Dukla Trenčín. V doraste hral spolu s Mariánom Gáboríkom a získali spolu titul majstra Slovenska. V roku 2001, už ako reprezentant Slovenska do 18 rokov, sa presťahoval do Prahy. Začal hrať za juniorov klubu HC Slavia Praha a študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu na Karlovej univerzite. Ako dvadsaťročný sa v nasledujúcej sezóne dostal do A-mužstva Slavie v českej hokejovej extralige, hneď vo svoje prvej extraligovej sezóne získal s mužstvom majstrovský titul.

Od sezóny 2007/08 hral vo švédskej Elitserien za Färjestad BK, v druhej sezóne mužstvo získalo majstrovský titul. V ďalšom ročníku hral za Rögle BK v rovnakej súťaži. Od sezóny 2010/11 bol hráčom Dinama Moskva v KHL, v dvoch ročníkoch mužstvo vybojovalo Gagarinov pohár za víťazstvo v celej súťaži.^[1]

V roku 2014 ukončil svoj angažmán v drese Dinama Moskva, stal sa hráčom švédskeho klubu Linköpings HC.^[2] Hneď jeho prvú sezónu však dohral vo Švajčiarsku za Fribourg-Gottéron.^[3]

1. júna 2015 podpísal dvojročnú zmluvu so švédskym klubom Rogle BK.^[4] Tu odohral dve sezóny, v druhej sa mužstvo udržalo v Elitserien.^[5]

Pred sezonou 2017/18 sa stal hráčom českého klubu HC Hradec Králové.^[6]

• 2002/03 – HC Slavia Praha
• 2008/09 – Färjestad BK
• 2011/12 – Dinamo Moskva
• 2012/13 – Dinamo Moskva

Dominik Graňák reprezentoval na deviatich majstrovstvách sveta v rade: 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012 (striebro). Spolu odohral v reprezentácii 194 zápasov, strelil 10 gólov. Nosí reprezentačný dres číslo 51.

Jeho prvými majstrovstvami sveta v seniorskej kategórii boli MS v Česku. Slovensko vo štvrťfinále vyhralo nad Švajčiarskom 3:1, v semifinále prehralo s Kanadou 1:2, v súboji o bronz prehralo s USA 0:1 po samostatných nájazdoch. Graňák na podujatí hrával v tretej obrannej formácii^[8] s Ivanom Majeským, zaznamenal bod za prihrávku.

Na MS 2005 vo Viedni a Innsbrucku obsadila slovenská reprezentácia piate miesto, keď prehrala vo štvrťfinále s Kanadou 4:5. Graňák odohral na podujatí všetkých sedem zápasov Slovenska, nebodoval.

Tréner František Hossa ho nominoval aj na Majstrovstvá sveta v lotyšskej Rige. Slovensko obsadilo 8. miesto po vypadnutí s štvrťfinále s Kanadou.

Členom reprezentačného výberu bol aj na šampionáte Moskve, keď bol dopísaný na súpisku pred neúspešným štvrťfinále so Švédskom, po tom ako sa zranil v zápase s Bieloruskom Tomáš Starosta.^[9]

Zúčastnil sa aj na svetovom šampionáte v Kanade. Slovensko prehralo v základnej skupine dva zápasy – s Nemeckom a Fínskom, zostúpilo do boja o záchranu, kde odohralo dve víťazné stretnutia so Slovinskom a udržalo sa v najvyššej kategórii. Graňák zaznamenal na šampionáte jednu asistenciu.

Tréner Ján Filc ho nominoval na MS vo Švajčiarsku.^[10] Skóroval proti Kanade (3:7) v poslednom zápase základnej skupiny.

Glen Hanlon ho nominoval na šampionát v Nemecku. Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny a obsadilo 12. miesto. Získal bod za prihrávku.

Zúčastnil sa na domácich MS v Bratislave. Slovensko nepostúpilo zo skupiny a obsadilo 10. miesto. Na podujatí zaznamenal jednu asistenciu.

Vladimír Vůjtek ho nominoval na Na MS vo Švédsku a Fínsku. V predposlednom zápase základnej skupiny proti Švajčiarsku si zlomil ruku, rovnako ako Marcel Hossa a do ďalších zápasov nenastúpil. Slovensko sa prekvapivo prebojovalo až do finále a získalo striebornú medailu.

(štatistické údaje sú z 20. októbra 2013)