Docent

O iných významoch výrazu Docent pozri Docent (rozlišovacia stránka).

Docent (z lat. docens – „vyučujúci“, teda z particípia od docere – „učiť, vyučovať“^[1]; skratka doc.) je vedecko-pedagogická alebo umelecko-pedagogická hodnosť vysokoškolského pedagóga a zároveň označenie nositeľa takejto hodnosti. Hodnosť (alebo činnosť) docenta sa označuje tiež ako docentúra.^[2] Na Slovensku je podmienkou jej získania úspešné absolvovanie habilitačného pokračovania v príslušnom odbore, t. j. habilitácia. Titul docenta priznáva rektor.

V Česko-Slovensku až do vyhlásenia zákona č. 58/1950 Zb. zo dňa 18. mája 1950 o vysokých školách 3. júna 1950 platilo rozlišovanie medzi vedecko-pedagogickými hodnosťami súkromný docent (staršie privátny docent) a honorovaný docent, zdedené z rakúsko-uhorskej zákonnej úpravy. Súkromný docent bol vysokoškolský pedagóg, ktorý habilitáciou získal od profesorského zboru príslušnej fakulty právo verejne prednášať na vysokej škole (venia docenti) v odbore, pre ktorý bol habilitovaný, ale s vysokou školou nemal zamestnanecký pomer (tzn. bol externým prednášajúcim).^[3] Za svoju prácu na škole mu neprislúchal riadny plat, no dostával kolegiálne taxy od svojich poslucháčov.^[4] Hodnosť honorovaného docenta udeľoval profesorský zbor danej fakulty bez habilitácie. Bol zamestnancom fakulty a spravidla viedol špecifické prednášky a praktické cvičenia, ktoré nezabezpečovali profesori fakulty.^[5] Zákonom č. 58/1950 Zb. boli obe hodnosti zlúčené a docentúru udeľoval minister školstva.^[6]