Damad Ali

Damad Ali, celým menom Silahdar Damat Ali Paša, (* 1667, İznik – † 1716, Belehrad) bol turecký veľkovezír, generál a vojvodca.

Narodil sa v meste Nikaia (dnes İznik, Turecko), neďaleko Bursy. Jeho otec sa volal Hacı Hüseyin. Mladý Damad Ali vyštudoval internátnu prestížnu vojenskú školu Enderun v Istanbule. Počas panovania Mustafu II. bol menovaný za osobného tajomníka sultána. V roku 1709 sa zasnúbil s dcérou Ahmeta III., čím získal titul „damat“ (ženích) a zároveň bol menovaný druhým vezírom. Dňa 27. apríla 1713 sa stal veľkovezírom.^[1] Krátko po svojom vymenovaní uspel v ratifikácii zmluvy Pruska s Ruskom, a tým zabezpečil severnú hranicu Osmanskej ríše.^[1]

Do začiatku roka 1714 sa jeho pozornosť presunula na polostrov Morea (Mistra) v južnom Grécku, ktorý bol v držbe Benátskej republiky (Svätej Ligy) od osmansko-benátskej vojny v roku 1699 po Karlovický mier. Turci sa nikdy nezmierili s jeho stratou. Keď Benátčania poskytli útočisko rebelom z Čiernej Hory a niektorí ich obchodníci boli zapojení do sporov s tureckým loďstvom, turecká vláda to rýchlo využila ako zámienku na vyhlásenie vojny. Následná kampaň v roku 1715, ktorú viedol osobne sám Damat Ali, skončila ohromným úspechom Turkov, pretože celý polostrov Morea dobyli naozaj rýchlo a s minimálnym krviprelievaním v radoch tureckej armády. V roku 1716 v bitke pri Petrovaradíne sa mu už nedarilo tak ako v Grécku. Damad Ali sa postavil na čelo mohutnej stošesťdesiat tisícovej armády proti zoskupeniu osemdesiat tritisíc tristo rakúsko-uhorských vojakov pod velením princa Eugena Savojského. Počas bitky 5. augusta 1716 Damad Ali Paša prišiel o život.^[2] Jeho hrob sa nachádza v Belehrade.