Clevelandský orchester

Orchester založila v roku 1918 klaviristka a podporovateľka hudby Adella Prentiss Hughes a pozvala ako jeho prvého vrchného dirigenta ruského dirigenta Nikolaja Sokolova. Už za jeho pôsobenia orchester robil zájazdy vo východnej časti USA a rozhlasové nahrávky. V roku 1931 John L. Severance daroval orchestru koncertnú sieň Severance Hall. V roku 1933 sa šéfdirigentom (od tohto obdobia označovaného v orchestri ako hudobný riaditeľ) stal Artur Rodziński. Po krátkom pôsobení Ericha Leinsdorfa v rokoch 1943 - 1944 sa šéfdirigentom v roku 1946 stal George Szell, prísny dirigent, ktorý od hráčov vyžadoval maximálnu pripravenosť a nasadenie. V roku 1950 zreformoval orchester, vyhodil veľkú časť hráčov a ďalšia časť odišla z vlastného rozhodnutia. Jeho pôsobenie je považované za zlatú éru orchestra, za krátky čas teleso pozdvihol na svetovú úroveň a vytvoril jeho identitu a charakteristický zvuk. Nahral s orchestrom mnohé významné nahrávky. Po jeho smrti bolo veľmi ťažké nájsť za neho náhradu. V rokoch 1970 - 1972 viedol Pierre Boulez, titulovaný však ako hudobný poradca, nie hudobný riaditeľ. Jeho spolupráca s orchestrom pokračovala aj v ďalších dekádach. Hudobným riaditeľom sa v roku 1972 stal Lorin Maazel. Maazel bol dirigentom úplne odlišných charakteristík ako Szell a jeho spojenie s orchestrom mnohými nebolo považované za najšťastnejšie. Obohatil však repertoár o mnohé skladby 20. storočia. Po jeho odchode v roku 1982 bol orchester dva roky bez hudobného riaditeľa, ktorým sa nakoniec v roku 1984 stal Christoph von Dohnányi. Začala sa druhá skvelá etapa orchestru, jeho interpretácie boli kritikou i divákmi prijímané veľmi priaznivo. Dohnányi viedol orchester na mnohých zahraničných turné a vytvoril rad nahrávok. Presadil tiež náročnú renováciu Severance Hall. Pôsobil na poste až do roku 2002, kedy bol vymenovaný za čestného dirigenta. Jeho nástupcom bol Franz Welser-Möst, ktorý orchester vedie v súčasnosti.

Orchester patrí medzi štandardné veľké symfonické orchestre. Je známy svojími veľkými možnosťami ako jeden z technicky najvyspelejších orchestrov na svete. Obzvlášť cenený je (so zásluhou dobrého akustického prostredia Severance Hall) prehľadný zvuk s detailnou artikuláciou a precíznym frázovaním . Orchester za pôsobenia Szella ale aj Dohnányiho si ako jeden z mála amerických orchestrov udržoval svoju charakteristickú identitu a býva často označovaný ako "najeurópskejší" americký orchester.^[2]

Orchester je známy vďaka interpretáciam viedenských klasikov - Haydna, Mozarta, Beethovena a Brahmsa na jednej strane a interpretáciam ťažiskových diel 20. storočia na strane druhej. Napriek tomu sa repertoárovo nešpecializuje, naopak je známy svojou univerzálnosťou a pohotovosťou jeho hráčov.

Nahrávacia činnosť orchestru sa významne rozvinula za Szellovho pôsobenia. V súbore nahrávok orchestru pod jeho vedením dominujú diela stredoeurópskeho klasicizmu a romantizmu - predovšetkým Mozarta, ale tiež Beethovena, Brahmsa a Dvořáka. Nosiče s Mozartovými symfóniami a klavírnymi koncertami patria medzi najlepšie svojho druhu. Maazel i Dohnányi obohatili súbor nosičov o mnohé nahrávky diel neskorého romantizmu a 20. storočia. V 90. rokoch dostal Pierre Boulez veľkorysú ponuku od vydavateľstva Deutsche Grammophon - nahrať diela podľa vlastného výberu, s ľubovoľným orchestrom. Boulez si vybral práve Clevelandský orchester, s ktorým vytvoril vysoko cenené, reprezentatívne nahrávky s kľúčovými dielami 20. storočia.

Medzi najvýznamnejšie nahrávky orchestru patria:

• Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónie č. 28 a 33, predohra k Figarovej svadbe; George Szell
• Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónie č. 35, 40 a 41; George Szell
• Wolfgang Amadeus Mozart: Klavírne koncerty č. 18, 20, 21 22, 23, 26 a 27; Robert Casadeus, George Szell
• Ludwig van Beethoven: Symfónie č. 3 a 8; George Szell
• Johannes Brahms: Klavírne koncerty č. 1 a 2; Leon Fleisher, George Szell
• Antonín Dvořák: Slovanské tance; George Szell
• Antonín Dvořák: Symfónie č. 7 - 9, Bedřich Smetana: Predohra k Predanej neveste; George Szell
• Modest Musorgskij: Obrázky z výstavy, Nikolaj Rimskij-Korsakov: Španielske capriccio; George Szell
• Ottorino Respighi: Rímske pínie, Nikolaj Rimskij-Korsakov: Zlatý kohútik; Lorin Maazel
• Ludwig van Beethoven: Symfónia č. 6, Leonóra; Christoph von Dohnányi
• Anton Bruckner: Symfónie č. 3 a 8; Christoph von Dohnányi
• Feruccio Busoni: Klavírny koncert; Cleveland Orchestra Chorus, Garrick Ohlssohn, Christoph von Dohnányi
• Claude Debussy: Nokturná, Rapsódia pre klarinet, Hry, More; Pierre Boulez
• Maurice Ravel: Bolero, La Valse, Španielska rapsódia, Alborada del Gracioso; Daphnis a Chloé; Pierre Boulez
• Igor Stravinskij: Petruška, Svätenie jari; Pierre Boulez

• 1918 – 1933 Nikolai Sokoloff
• 1933 – 1943 Artur Rodziński
• 1943 – 1946 Erich Leinsdorf
• 1946 – 1970 George Szell
• 1970 – 1972 Pierre Boulez (hudobný poradca)
• 1972 – 1982 Lorin Maazel
• 1984 – 2002 Christoph von Dohnányi
• 2002 – súč. Franz Welser-Möst