Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)
Nástroje
Všeobecné
Tlačiť/exportovať
V iných projektoch
Chrám svätých Apoštolov | |
Imperial Polyándreion | |
katedrála | |
Chrám svätých Apoštolov, Homílie mnícha Jakuba z Kokkinabafy z 12. storočia, dnes Francúzska národná knižnica, druhý exemplár diela s ilumináciou sa nachádza vo Vatikáne | |
Patrocínium: svätí Apoštoli (neskôr najmä svätý Lukáš, svätý Ondrej a svätý Timotej) | |
Štát | Turecko |
---|---|
Mesto | Konštantínopol |
Mestská časť | Mese Odós (Centrálna ulica) |
Je súčasťou | Dnes je na mieste Fátihova mešita |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Raná ekumenická cirkev, Ortodoxia (od 1054) |
Súradnice | 0°00′00″S 0°00′00″V / 41,1,11,°S 28,56,59°V / 41.1.11.; 28.56.59 |
Ďalšie údaje | |
- počet kupol | 5 |
Architekti | Anthemios z Trallu, Isidor z Milétu (?) |
Štýl | Byzantská architektúra |
Výstavba | |
- dokončenie | 550 |
- rekonštrukcia | Bazil I., Andronikos II. |
Dátum | |
- posvätenia | 28. jún 550 |
- date 2 | 1461 |
Turecko s vyznačenou polohou kostola | |
Wikimedia Commons: Church of the Holy Apostles (Constantinople) | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätých Apoštolov (gr. Ἅγιοι Ἀπόστολοι – Agioi Apostoloi, tur. Havariyyun Kilisesi), známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.
Prvý kostol svätých Apoštolov v Konštantínopole nechal vybudovať už Konštantín I., neskôr práve tento chrám nechal vybudovať cisár Justinián I. Chrám svätých Apoštolov bol po Hagii Sofii druhý najväčší a najvýznamnejší v meste. V priebehu storočí bol chrám rozšírený a plnil úlohu miesta odpočinku pre zosnulých cisárov a patriarchov. V 13. storočí bol chrám počas IV. križiackej výpravy vyplienený a poškodený križiakmi. Opráv sa chrám dočkal za vlády Andronika II. Po tom, čo v roku 1453 Turci dobyli Konštantínopol sa chrám na tri roky stal sídlom ekumenického patriarchu. V roku 1461 bol chrám zničený a na jeho mieste postavená Fatihova mešita.
Prvý Chrám svätých Apoštolov v Konštantínopole nechal na návrší Mesolos postaviť už cisár Konštantín I. Výstavba baziliky bola dokončená za vlády jeho syna Konštantia II. V chráme mali byť uskladnené relikvie dvanástich apoštolov, avšak získať sa podarilo len pozostatky sv. Ondreja, sv. Lukáša a sv. Timoteja.
V 6. storočí dal cisár Justinián I. chrám zrekonštruovať, resp. vystavať nanovo. Architektmi boli tvorcovia Hagie Sofie Anthemios z Trallu a Izidor z Milétu.[1] Chrám sa začal stavať v roku 536 a konsekrovaný bol 28. júna 550.
V nasledujúcom období hral chrám dôležitú úlohu v dejinách mesta a Byzantskej ríše. V mauzóleu, ktoré nechal vystavať cisár Justinián I. bývali až do roku 1028[1] pochovávaní byzantskí cisári (vrátane jeho samotného). V chráme sa taktiež uskladňovali ďalšie významné relikvie - najmä východných cirkevných otcov (napr. Jána Zlatoústeho). Verilo sa taktiež, že je v chráme uchovaný i kúsok zo stĺpu o ktorý bol uviazaný Ježiš Kristus počas bičovania pred ukrižovaním.
V 9. storočí bol chrám po období obrazoborectva renovovaný a rozšírený za vlády Bazila I. Interiér chrámu bol vyzdobený viacerými mozaikami. O podobe chrámu po obnove sa dozvedáme z diela byzantského básnika Konštantína Rodského z 10. storočia, a neskôr z diel Nikolaa Mesaritisa.[1]
V roku 1204 bol chrám vyplienený počas IV. križiackej výpravy, rabovaniu sa nevyhli ani hroby cisárov. Vzácne relikvie boli odnesené na západ (najmä do Benátok), relikvie Gregora Naziánskeho skončili v Ríme. Chrám bol poničený a začal pustnúť. Po znovuzískaní mesta nechal cisár Michal VIII. v chráme vztýčiť sochu archanjela Michaela. V 14. storočí bol chrám čiastočne zrekonštruovaný za vlády cisára Andronika II. Po dobytí Konštantínopola Mehmedom II. sa chrám po tom, čo bola moslimami skonfiškovaná Hagia Sofia stal sídlom konštatinopolského patriarchu. V roku 1456 sa však pre chátrajúci stav budovy patriarcha Gennadios II. presťahoval do Chrámu Matky Božej v kláštore Pammakaristos[1] a Mehmed II. nechal chrám zbúrať. Na jeho mieste následne vyrástla Fatihova mešita.
Budova mala pôdorys vpísaného rovnoramenného kríža (t.j. bol to martyrion)[2] s piatimi kupolami nad hlavnou loďou, ramenami, nartexom a átriom.[1] Hlavná kupola bola podľa Prokopia rovnako veľká ako hlavná kupola Hagie Sofie. Architektoniky nešlo o prelomové dielo, viacero riešení bolo staršieho charakteru - t.j. vývojovo menej pokročilé. Svojim vzhľadom bol podobný Bazilike sv. Marka v Benátkach, či zničenej Bazilike svätého Jána v Efeze.
Podľa dobových správ boli v chráme v purpurových sarkofágoch pochovaní viacerí byzantskí cisári, medzi nimi: