Chorvátsky ovčiak

Hoci je chorvátsky ovčiak najstarším chorvátskym národným plemenom, za hranicami Chorvátska je to málo známe plemeno. Celé storočia pomáhal a pomáha chorvátskym pastierom pri práci so stádami kráv, oviec, kôz i svíň.Rovnako ako maďarské plemeno mudi nebol vyšľachtený plánovane, ale vznikol skôr náhodným krížením miestnych plemien.

Chorvátsky ovčiak sa so svojimi 50 cm v kohútiku a 15 kg radí medzi stredne veľké plemená. Jeho uši môžu byť vztýčené alebo poloklopené, uprednostňujú sa však vztýčené. Má polodlhú až dlhú mäkkú a vlnitú až kučeravú srsť čiernej farby. Povolené sú biele odznaky. Je príbuzný s maďarským mudim.

Je to bystrý, ostražitý, húževnatý, inteligentný a veľmi temperamentný pes. Chorvátsky ovčiak je verný pomocník a strážca. Ako väčšina ovčiarskych psov, aj chorvátsky ovčiak sa dobre znáša s ostatnými domácimi zvieratami. Keďže ide o pracovné plemeno mali by si ho zaobstarávať len ľudia, ktorí sú schopní aktívne sa mu venovať a poskytnúť mu pracovné vyžitie, pri ktorom sa budú môcť plne rozvinúť a využiť vrodené vlohy tohoto veselého čierneho psíka.

Pri kynologických športoch je jeho výhodou vrodená dispozícia k malým oblúkom (pri agility či mobility), nekonečné zásoby energie a chuť pracovať. Chorvátsky ovčiak sa učí veľmi rýchlo a naučené nezabúda. Treba však spomenúť, že tak ako je pre tieto psy samozrejmý nos medzi očami, tak je pre nich samozrejmé aj vyjadriť radosť zo života štekaním.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsky ovčiak

Tento článok týkajúci sa psov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.