Chlorid boritý

chemická zlúčenina

Chlorid boritý (BCl3) je za normálnej teploty plyn štipľavého a dráždivého zápachu, s približne štyrikrát väčšou hustotou ako vzduch.

Chlorid boritý
Chlorid boritý
Chlorid boritý
Chlorid boritý
Chlorid boritý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorecBCl3
VzhľadBezfarebný plyn
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť117,2 u
Molárna hmotnosť117,169 g/mol
Teplota topenia-107,3 °C (165,85 K)
Teplota varu12,5 °C (285,65 K) (1 013 hPa)
Kritický bod178,8 °C (451,95 K), 3 746 kPa, 0,7 g/cm³
Hustota1,34 g/cm³ (12,5 °C, kvapalina)
4,95 kg/m³ (15 °C, 1 013 hPa, plyn)
Rozpustnosťvo vode:
rozkladá sa
v nepolárnych rozpúšťadlách:
tetrachlórmetán
Teplota vzplanutia−17,0 °C
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia58,1 J/g
Entropia varu204,0 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia−418,4 kJ/mol
Štandardná entropia206 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia−387,2 kJ/mol
Merná tepelná kapacita0,913 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
04 - plyn pod tlakom05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka
Nebezpečenstvo
Vety HH280, H300, H314, H330
Vety EUHEUH014, EUH071
Vety PP260, P280, P304+340, P303+361+353, P305+351+338, P403, P405
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Vety RR14, R26/28, R34
Vety SS1/2, S9, S26, S28, S36/37/39, S45
Ďalšie informácie
Číslo CAS10294-34-5
Číslo UN3390
EINECS číslo233-658-4
Číslo RTECSED1925000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Príprava

Pripravuje sa buď priamym zlučovaním elementárneho bóru s chlórom, alebo redukciou oxidu boritého uhlíkom za prítomnosti chlóru; vedľajším produktom reakcie je oxid uhoľnatý:

2 B + 3 Cl2 → 2 BCl3
B2O3 + 3 C + 3 Cl2 → 2 BCl3 + 3 CO

Opis

Molekula chloridu boritého je svojou štruktúrou veľmi podobná štruktúre molekuly fluoridu boritého, jej planárne (rovina) má trojpočetnú symetriu.

Vzhľadom na to, že valenčná elektrónová vrstva atómu bóru je neúplne obsadená iba šiestich elektróny molekula chloridu boritého vystupuje v reakciách ako Lewisova kyselina a ľahko sa viaže s molekulami obsahujúcimi voľný elektrónový pár; vzhľadom na veľký objem chlórového atómu však zvyčajne nasleduje disociácia chlórového atómu, takže postupne dochádza k výmene chlórových atómov, ak reagujúce molekuly sú menšie ako atómy chlóru.

Tak napríklad pri reakcii s vodou vzniká v prvom stupni:

BCl3 + H2O → Cl3B–O+H2 → Cl2B–OH + HCl.

Postupne tak dôjde k nahradeniu všetkých atómov chlóru hydroxylovými skupinami, takže súhrnnou reakciou vzniká kyselina boritá a chlorovodík:

BCl3 + 3 H2O → H3BO3 + 3 HCl.

Táto reakcia prebieha aj so vzdušnou vlhkosťou, preto kvapalný chlorid boritý ponechaný v otvorenej nádobe na vzduchu dymí. Je teda za prítomnosti stop vody značne korozívny a z toho dôvodu sa nesmie uchovávať v kovových nádobách bez náležitej povrchovej úpravy.

Podobne reakciou s amoniakom vzniká triamid kyseliny boritej a chlorid amónny:

BCL3 + 6 NH3 → B(NH2)3 + 3 NH4Cl

Použitie

Chlorid boritý sa používa pre vnášanie atómov bóru (dopovania) do monokryštalických vrstiev kremíka pri výrobe polovodičov typu p.

Fyziologické pôsobenie

Pary chloridu boritého pri nadýchnutí uvoľňujú pôsobením vody vo slizniciach chlorovodík, ktorý je dráždi. Vo väčšom množstve môže spôsobiť poleptanie slizníc alebo kože, prípadne až edém pľúc. Je preto nebezpečný už pri koncentráciách vo vzduchu okolo 20 ppm.

Podobné látky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid boritý na českej Wikipédii.

Literatúra

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.