Carolina Kostnerová

Carolina Kostnerová sa narodila v talianskom meste Bolzano a žije v juhotirolskom mestečku Ortisei nem. St. Ulrich) v Taliansku. Začala korčuľovať vo veku 4 rokov.^[2] Jej matka Patrizia bola v 70-tych rokoch 20. storočia uznávanou krasokorčuliarkou a dnes pracuje ako učiteľka geometrie.^[2][3] Jej otec Erwin bol hokejista a v národnom hokejovom tíme reprezentoval Taliansko na majstrovstvách sveta a zimných olympijských hrách. Dnes pracuje ako hokejový tréner.^[2][3] Má dvoch bratov, o rok staršieho Martina a o tri roky mladšieho Simona, ktorí hrajú hokej aj súťažne.^[2] Jej sesternica je Isolde Kostnerová, strieborná medailistka v alpskom lyžovaní na Zimných olympijských hrách 2002.^[2]

Kostnerová plynule hovorí ladinsky (rétorománsky jazyk), nemecky, taliansky, anglicky a francúzsky.^[2] Študuje históriu umenia na univerzite v Turíne prostredníctvom korešpondečných kurzov.^[4] Jej obľúbeným hercom je Johnny Depp, spisovateľom Paulo Coelho, najobľúbenejším skokom flip, najradšej má jeseň a modrú farbu.^[2]

Kostnerová má vzťah s talianskym atlétom Alexom Schwazerom.^[5][6]

Trénuje v nemeckom meste Oberstdorf.^[2]

Kostnerová začala korčuľovať v roku 1990. Ako povedala, „polovica mojej rodiny z otcovej strany sa zaoberá športom a druhá polovica rodiny z matkinej strany je viac zameraná na umenie. Pre mňa je teda krasokorčuľovanie ideálny mix oboch.“^[3] Keď jej domovské klzisko zničila lavína v roku 2001,^[7] rozhodla sa Kostnerová pracovať s trénerom Michaelom Huthom v Oberstdorfe v Nemecku, vzdialenom štyri hodiny autom od jej domova v Bolzane.

Kostnerová svoj seniorský debut absolvovala v sezóne 2002/2003 a hneď získala 4. miesto na majstrovstvách Európy v roku 2003. V tom istom roku získala ako prvá talianska krasokorčuliarka medailu na juniorských majstrovstvách sveta (3. miesto).

V roku 2004 Kostnerová skončila piata na majstrovstvách Európy aj na majstrovstvách sveta. V nasledujúcom roku bola siedma na majstrovstvách Európy, ale zlepšila si umiestnenie na majstrovstvách sveta v Moskve, kde získala bronzovú medailu.

Prvú európsku medailu (bronz) získala v roku 2006. Na olympijských hrách skončila deviata, o mesiac neskôr na majstrovstvách sveta obsadila 12. miesto.

Sériu súťaží „Grand Prix“ v sezóne 2006/2007 musela kvôli zraneniu úplne vynechať. Návrat do svojej špičkovej formy potvrdila víťazstvom na majstrovstvách Talianska a ziskom svojho prvého majstrovského titulu na európskych majstrovstvách v roku 2007. Na majstrovstvách sveta skončila šiesta.

V sezóne 2007/2008 získala medaily na oboch súťažiach série „Grand Prix“, ktorých sa zúčastnila a po prvýkrát sa zúčastnila finále „Grand Prix“, na ktorom získala bronzovú medailu. V roku 2008 získala svoj druhý titul majsterky Európy, na majstrovstvách sveta bola strieborná.

Sezóna 2008/2009 bola pre Kostnerovú po dlhej dobe neúspešná. Na „Skate Canada 2008“ skončila bez medailového umiestnenia, stratila titul majsterky Európy a na Majstrovstvách sveta 2009 skončila dvanásta. Dôsledkom tohoto na jej pomery zlého umiestnenia bolo, že Taliansko získalo iba jednu miestenku na ženský olympijský turnaj v roku 2010.^[8] Sklamanie z nevydarenej sezóny a zlých výsledkov sa odrazili aj v rozhodnutí po deviatich rokoch zmeniť trénera Michaela Hutha. Kostnerová zmenila trénera v lete 2009,^[9] presťahovala sa do mesta El Segundo v Los Angeles County v Kalifornii v USA a začala spolupracovať s Frankom Carrollom a Christou Fassiovou, vdovou po zosnulom Carlovi Fassim.^[10]

Neúspechy Kostnerovú sprevádzali aj v sezóne 2009/2010. Obe súťaže série „Grand Prix“ („Trophée Eric Bompard 2009“ a „Cup of China 2009“) skončila na šiestom mieste. Uprostred sezóny odišla od trénera Franka Carrolla a pokračovala v tréningoch len s Christou Fassiovou^[11] a Eduardom de Bernardisom. V decembri 2009 stratila titul majsterky Talianska (porazila ju Valentina Marcheiová), ale vzápätí získala zlato na Majstrovstvách Európy 2010 v estónskom Tallinne. Na Zimných olympijských hrách 2010 skončila šestnásta po tom, čo pokazila väčšinu skokov vo voľnej jazde. Sezónu skončila na majstrovstvách sveta, kde skončila na šiestom mieste.

V júli 2010 sa rozhodla vrátiť do Oberstdorfu a pokračovať pod vedením trénera Michaela Hutha.^[12]

V nasledujúcej sezóne 2010/2011 sa Kostnerovej opäť začalo dariť. Na všetkých súťažiach, ktorých sa tejto sezóny zúčastnila, získala medailu. Na súťaži „NHK Trophy 2010“ zvíťazila, na „Skate America 2010“ bola tretia. Počas sezóny mala problémy so zranením ľavého kolena,^[13] v dôsledku čoho nemohla až do konca roka 2010 plnohodnotne trénovať a skákať flip a lutz.^[3] Vo finálovej súťaži série „Grand Prix“ sa jej napriek tomu podarilo získať striebornú medailu. Rovnako strieborná bola na Majstrovstvách Európy 2011 a bronz získala na Majstrovstvách sveta 2011 v Moskve. Bolo to jej prvé medailové umiestnenie na majstrovstvách sveta od roku 2008. Medzi európskym a svetovým šampionátom sa ešte zúčastnila súťaže „Gardena Spring Trophy“, ktorú vyhrala. V závere sezóny sa dostala na čelo rebríčka najlepších krasokorčuliaroch sveta vedeného Medzinárodnou korčuliarskou federáciou. Aby sa opäť dostala do stopercentnej zdravotnej formy, podstúpila fyzioterapiu a prerušila korčuľovanie na dva a pol mesiaca, pričom do tréningu sa vrátila v polovici júla.^[3]

V tejto sezóne bola zavedená možnosť pre krasokorčuliarov, ktorí na majstrovstvách sveta skončili v prvej šestke, štartovať v troch pretekoch série Grand Prix.^[14] Kostnerová súťažila na „Skate America 2011“ (skončila na 2. mieste), „Trophée Eric Bompard 2011“ (2. miesto) a „Cup of China 2011“ (1. miesto). Vo finále série „Grand Prix 2011“ získala svoju prvú zlatú medailu z tohoto podujatia. Stala sa historicky prvou talianskou reprezentantkou v sólovej kategórii, ktorá získala titul šampiónky vo finále Grand Prix (celkovo bola druhým víťazstvom Talianska, keďže prvými víťazmi bola tanečná dvojica Barbara Fusarová-Poliová / Maurizio Margaglio, ktorí zvíťazili v roku 2000).

Kostnerová znovu vyhrala majstrovstvá Európy, čím sa stala už štvornásobnou majsterkou starého kontinentu. Na majstrovstvách sveta v Nice získala takisto zlato v osobnom rekorde. Stala sa tak prvou talianskou majsterkou sveta v sólovej disciplíne (celkovo bola druhou majsterkou sveta z Talianska, pretože ako prví získali pre Taliansko titul tanečníci Barbara Fusarová-Poliová / Maurizio Margaglio v roku 2001). Jej posledné podujatie sezóny bola tímová súťaž „ISU World Team Trophy 2012“ kde bola súčasťou talianskeho tímu, vytvorila si nový osobný rekord v krátkom programe, skončila tretia vo voľných jazdách a celkovo druhá.

V júli 2012 Kostnerová vážne uvažovala o ukončení svojej športovej kariéry - dosiahla tie najvyššie stupne na najprestížnejších súťažiach a chcela začať žiť iný život mimo súťažného krasokorčuliarskeho „kolotoča“.^[15][16] 12. júla 2012 však uviedla, že sa rozhodla pokračovať v súťažiach až do zimných olympijských hier v Soči v roku 2014.^[17] Kvôli nedostatočnej forme vynechala súťaže série „Grand Prix“,^[18] zúčastnila sa až súťaže „Golden Spin of Zagreb 2012“ v decembri 2012, kde vyhrala. Na majstrovstvách Európy v Záhrebe získala svoju piatu zlatú medailu z európskeho šampionátu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Carolina Kostner na anglickej Wikipédii.

• Oficiálna stránka Caroliny Kostnerovej Archivované 2010-03-24 na Wayback Machine (v taliančine, angličtine, nemčine)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carolina Kostnerová

Športový portál Biografický portál