Budapeštianske memorandum
Budapeštianske memorandum je medzinárodná dohoda, ktorú podpísali 5. decembra 1994 v maďarskom hlavnom meste Budapešti ukrajinský prezident Leonid Kučma, ruský prezident Boris Jeľcin, americký prezident Bill Clinton a britský premiér John Major.[1] Čína a Francúzsko poskytli potom o niečo slabšie individuálne uistenia v samostatných dokumentoch. V rámci tohto memoranda Ukrajina sľúbila vzdať sa svojho jadrového arzenálu za čo jej ostatní signatári poskytli niektoré bezpečnostné záruky.
Memorandum svojimi ustanoveniami odkazuje na právne záväzný Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ten podpísali všetci signatári memoranda.
Záväzok
V memorande sa signatári zaviazali okrem iného rešpektovať ukrajinskú nezávislosť a suverenitu v medziach vtedy platných štátnych hraníc, zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti Ukrajine, zdržať sa použitia ekonomického nátlaku na Ukrajinu v snahe ovplyvniť jej politické smerovanie, zdržať sa použitia jadrových zbraní proti Ukrajine, riešiť prípadné použitie jadrových zbraní voči Ukrajine na pôde Rady Bezpečnosti OSN, či vzájomne konzultovať vzniknuté nejasnosti ohľadne zmienených záruk.[2]
Porušenie memoranda
Podľa vyhlásenia premiérov krajín Vyšehradskej skupiny a niektorých politológov bolo memorandum porušené prijatím Krymu do Ruskej federácie na základe výsledkov referenda v roku 2014 a ruským postupom počas ukrajinskej krízy.[3][4][5] Za porušenie platného znenia tohto memoranda označili postup Ruska voči Ukrajine aj lídri štátov G7.[6]Valné zhromaždenie OSN pri tejto príležitosti prijalo rezolúciu v ktorej sa pripomína povinnosť dodržovania Charty OSN čo sa týka jednoty a územnej celistvosti členských štátov OSN a upozorňuje sa na bezpečnostné záruky vyplývajúce z budapeštianskeho memoranda z roku 1994.[7]
Záväznosť memoranda
V súvislosti s anexiou Krymu Ruskom a výzvami, aby Ruská federácia dodržovala budapeštianske memorandum vyhlásil minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov: „Ruská federácia sa podpisom budapeštianskeho memoranda o poskytnutí bezpečnostných záruk Ukrajine nezaviazala, že bude uznávať výsledok ozbrojeného štátneho prevratu.“[4] Samotnú platnosť tohto memoranda však Rusko vyjadrením svojho ministra zahraničí nepopiera.[4][8][9] Ostatní traja signatári znenie memoranda nepopierajú.
Argumentácia ohľadne nezáväznosti memoranda sa opiera o fakt, že ho podpísali len prezidenti signatárskych krajín, teda že ho nikdy neratifikovali ich parlamenty.
Ďalej podľa vyhlásenia ministra Lavrova Rusko anexiou časti územia Ukrajiny neporušuje toto memorandum, pretože sa v ňom nezaviazalo uznávať výsledok ozbrojeného štátneho prevratu.[10]
Budapeštianske memorandum nemá parametre medzinárodnej zmluvy, ale odkazuje na právne záväzné ustanovenie Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Bolo dojednané na politickej úrovni. Odkazuje na uistenia v inom medzinárodnom dokumente, avšak nestanovuje žiadne právne povinnosti ani sankcie z neplnenia memoranda.[1] V USA administratíva Georgea W. Busha, ani Clintonova administratíva nebola pripravená poskytnúť záväzok Ukrajine, ani neverili, že by senát USA ratifikoval medzinárodnú zmluvu, preto bolo prijaté len toto obmedzenejšie memorandum.[2]
Ruský prezident Vladimír Putin odpovedal na otázku o porušení Budapeštianskeho memoranda tak, že popísal aktuálnu situáciu po Euromajdane ako revolúciu, teda vznikol „nový štát“ a s ním žiadne dokumenty podpísané nie sú. Rusko tiež vyhlásilo, že sa „nezaviazalo donútiť akúkoľvek časť ukrajinského civilného obyvateľstva zostať na Ukrajine proti svojej vôli“ a naznačilo, že USA porušili Budapeštianske memorandum „podnecovaným prevratom“.[11]
Referencie
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Budapešťské memorandum na českej Wikipédii.
