Brian Downey

Vyrastal v dublinskej štvrti Crumlin. Brianove rané hudobné vplyvy pochádzali od jeho otca, ktorý hral v miestnom pipe bande a miloval džez, a tiež od jeho hrdinov zo 60. rokov: The Kinks, The Beatles a The Rolling Stones.^[4] V mladosti sa Downey stretol s priateľom, spoluzakladateľom a basgitaristom Philom Lynottom, ktorý navštevoval rovnakú školu. Pred Thin Lizzy bol Downey v mnohých skupinách, napríklad v The Liffey Beats, The Black Eagles (s Philom Lynottom), Sugar Shack a Orphanage (tiež s Lynottom). Na prelome rokov 1969 a 1970 v Dubline, po stretnutí s gitaristom Ericom Bellom a klávesistom Ericom Wrixonom, štvorica založila skupinu Thin Lizzy. Brian v skupine pôsobil ako bubeník. Prvý veľký hit skupiny bola skladba „Whiskey in the Jar“, pôvodne keltská ľudová pieseň. Medzinárodný úspech mali skladby „The Boys Are Back In Town“, „Jaibreak“ a „Emerald“. Počas nasledujúcich štrnástich rokov bol Downey stálym bubeníkom skupiny, nahral bicie aj na sólových albumoch Lynotta.

Po Lynottovej smrti Downey hral v tributnej verzii skupiny Thin Lizzy s Johnom Sykesom, Scottom Gorhamom, Darrenom Whartonom a Marcom Mendozom. Odišiel v roku 1999 a bol nahradený Tommym Aldridgom. Po Sykesovom odchode zo skupiny v roku 2009 vytvoril gitarista Scott Gorham ďalšiu zostavu Thin Lizzy. Downey, Mendoza a Wharton sa opäť pridali spolu s dvoma novými členmi: gitaristom skupiny Def Leppard Vivianom Campbellom a bývalým spevákom zo skupiny The Almighty Rickym Warwickom. Táto verzia Thin Lizzy odštartovala rozsiahle svetové turné v januári 2010 a pokračovala až do začiatku roku 2013, pričom Richarda Fortusa nakoniec nahradil nový stály gitarista Damon Johnson. Gorham uviedol, že členovia skupiny uvažovali o nahrávaní nového materiálu,^[5] ktorý vyšiel ako nahrávka nového projektu Black Star Riders, do ktorého sa Downey rozhodol nezapojiť kvôli tlaku neustáleho koncertovania.^[6]

V roku 2005 bol hosťom odhaľovania sochy Phila Lynotta v Dubline a hral na bicie na nasledujúcom tribute koncerte Garyho Moora. Objavil se tiež na albume Garyho Moora, Close as You Get, z roku 2007 a v roku 2016 založil projekt Brian Downey's Alive and Dangerous.

Brian Downey's Alive and Dangerous je projekt, ktorý vznikol v roku 2016 pôvodne ako trio. Downey už od roku 2015 cítil potrebu vrátiť sa opäť k hraniu na bicích. Týždeň pred 30. ročníkom akcie Vibe for Philo sa rozprával s Brianom Graceom, ktorý s Philom Edgarom mal v pláne na tejto akcii koncertovať ako zvyčajne. Neskôr sa rozhodli rozšíriť zostavu o Matta Wilsona. Skupina hrá piesne z koncertného albumu Live and Dangerous, ktorý bol aj inšpiráciou pre názov skupiny.^[7]

V roku 2022 Edgara a Gracea v zostave nahradili sóloví gitaristi Michal Kulbaka a Joe Merriman.

• Brian Downey – bicie
• Michal Kulbaka – sólová gitara
• Joe Merriman – sólová gitara
• Matt Wilson – hlavný spev, basgitara

• Brian Grace – gitara, sprievodný spev (2016–2022)
• Phil Edgar – gitara, sprievodný spev (2016–2022)

• Thin Lizzy (1971)
• Shades of a Blue Orphanage (1972)
• Vagabonds of the Western World (1973)
• Nightlife (1974)
• Fighting (1975)
• Jailbreak (1976)
• Johnny the Fox (1976)
• Bad Reputation (1977)
• Live and Dangerous (koncertný album, 1978)
• Black Rose: A Rock Legend (1979)
• Chinatown (1980)
• Renegade (1981)
• Thunder and Lightning (1983)
• Life (koncertný album, 1983)

• Funky Junction – A Tribute to Deep Purple (1973)
• Gary Moore – Back on the Streets (1978)
• Phil Lynott – Solo in Soho (1980)
• Phil Lynott – The Philip Lynott Album (1982)
• John Sykes – Please Don't Leave Me (1982)
• Various Artists – Straight to Hell (1987)
• The Baby Snakes – Sweet Hunger (1988)
• Don Baker – Almost Illegal (1989)
• Gary Moore – After the War (1989)
• Gary Moore – Still Got the Blues (1990)
• Spirit Nation – Spirit Nation (1992)
• Blues Up Front – All the Way from Dublin (1999)
• Gary Moore – Close as You Get (2007)