Baššár al-Asad

Baššár al-Asad sa narodil ako druhorodený syn do rodiny alavitov, vetvou vyznávačov šiitskeho islamu, ktorí sú v Sýrii síce menšinou, no zastávajú všetky významné funkcie v štáte. Pôvodne jeho otec, Háfiz al-Asad pripravoval syna Básila ako svojho nástupníka, keďže bol prvorodený. Samotný Baššár bol oproti svojim trom súrodencom tichej povahy a o politiku a vojenstvo sa pôvodne vôbec nezaujímal. Preto vyštudoval medicínu na Damaskej univerzite v roku 1988, na čo 4 roky pracoval v najväčšej sýrskej vojenskej nemocnici, potom odišiel do Anglicka, kde sa špecializoval ako oftalmológ. Jeho starší brat, plánovaný nástupca otca, zahynul pri autonehode v roku 1994, a tak sa Baššár vrátil do Sýrie a nastúpil na vojenskú akadémiu. V roku 1998 sa postavil na čelo vedenia sýrskej okupácie Libanonu. 10. júna 2000, po smrti svojho otca, bol ako jediný kandidát zvolený do úradu prezidenta. V decembri 2000 sa oženil so svojou ženou, Asmou.

Do prezidentského úradu ho zvolili v referende s 97,2% podporou. Parlament rýchlo schválil zníženie minimálneho veku potrebného pre nastúpenie do úradu prezidenta z 40 na 34 rokov, čo vtedy bol Baššárov vek. V zahraničnej politike je Asad kritikom USA a Izraelu, podporuje palestínske hnutie Hizballáh. 27. mája 2007 ho zvolili na ďalšie sedemročné obdobie, takisto bez protikandidáta, s podporou 97.6%.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Občianska vojna v Sýrii

Po vypuknutí protestov v Sýrii v januári 2011 sa začali ozývať hlasy za zosadenie Baššára al-Asada kvôli údajnému porušovaniu ľudských práv, chýbajúcim reformám a pre výnimočný stav, ktorý v krajine platil od roku 1963. Ten bol vo februári 2011 zrušený a Asad následne prisľúbil reformy, no protesty pokračovali. 27. februára 2012 bola prijatá nová ústava, schválená v referende 90% voličov pri 57% účasti, ktorá ukončila vládu jedinej strany, plánované hospodárstvo, upravila požiadavky na kandidátov do úradu prezidenta, zakázala diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, pôvodu, či jazyka a garantovala náboženskú slobodu s tým, že islamské právo je inšpiráciou pre sýrske právo. Napriek tomu protesty pokračujú aj naďalej, pričom prepukli až do občianskej vojny. Baššár al-Asad sa však podľa výsledkov volieb tešil podpore obyvateľstva a tvrdil, že protesty sú umelo vyvolané a opozícia je podporovaná Západom, arabskými krajinami a džihádistami.

3. júna 2014 bol Baššár al-Asad po tretíkrát zvolený za prezidenta Sýrskej republiky s podporou 88,70 % voličov spomedzi troch kandidátov, v zmysle novej ústavy opätovne na sedemročný mandát^[1]. Prezidentskú prísahu zložil 16. júla 2014.