Areopág

Areopág (starogr. Ἄρειος Πάγος – Areios Pagos), bola aristokratická politická inštitúcia v starovekých Aténach.

Názov areopág pochádza z pomenovania malého vŕška (Áreov vŕšok = vŕšok zasvätený bohovi vojny Areovi) na severozápad od Akropoly, kde zasadala rada starších. Predtým bol známy proste ako rada (búlé). Vznikol už v archaickom období aténskych dejín a pôvodne pôsobil ako poradný orgán aténskych kráľov (basileov). Po odstránení kráľov v Aténach sa členmi areopágu stávali archonti, ktorí skončili svoje funkčné obdobie.^[1]

Areapág, ktorý mal asi 200 – 300 členov dohliadal na dodržiavanie zákonov. Pôvodne bol jediným súdnym orgánom, neskôr bol príslušný pre súdenie vopred uváženej vraždy, ublíženia na tele, ak bolo spôsobené s vražedným úmyslom a tiež podpaľačstva a travičstva, ak spôsobilo smrť. Bol nástrojom politickej moci rodovej aristokracie. Moc areopágu bola postupne obmedzovaná zavádzaním demokratickejších ústav (Solónova ústava, Kleisthenova ústava) až v roku 462 pred Kr. reformou, ktorú uskutočnili demokratický politik Efialtes^[2] a mladý Perikles, boli členovia areopágu zbavení aj súdnej moci a dozerali už len na menej závažné záležitosti.^[1]