Arabské písmo

Arabské písmo sa píše sprava doľava a stránky v arabských knihách a novinách za sebou nasledujú v opačnom smere ako v knihách písaných latinským písmom.

Arabské písmo patrí medzi spoluhláskové písma, čo znamená, že jednotlivé písmená sú spoluhláskové, aj keď niektoré z nich môžu označovať napr. dlhé samohlásky. Arabská abeceda má 28 písmen. Spolu so základnými písmenami sa používa aj množstvo diakritických znamienok, vo väčšine textov sa však používa len časť z nich.

Arabské písmo je kurzívne – jeho tlačená podoba zobrazuje rukopisné tvary. Neexistujú rozdiely medzi veľkými a malými písmenami, aké existujú napr. v latinke. Typickou charakteristikou arabského písma je, že jednotlivé písmená majú rozličné tvary v závislosti od pozície v slove. Okrem samostatného tvaru rozoznávame počiatočný (iniciálny), stredový (mediálny) a koncový (finálny) tvar písmen.

Arabské písmo možno rozdeliť jednak geograficky (vlastné arabské písmo, perzské písmo, afganské písmo, malajské písmo atď.) a jednak historicko-typograficky nasledovne:

• mašk – historické písmo
• hidžází (vrátane máil) – historické písmo
• kúfí (kúfske písmo) – dnes zriedkavé; jeho variantom je maghríbí (maghríbske písmo) a karmatské písmo
• kurzívne typy (t. j. neschí [nasch, naschí] v širšom zmysle):
  • neschí (nasch(í)) v užšom zmysle – má arabský, afganský, perzský, osmanský, indický, malajský, turecký variant, je to dnes najbežnejšie písmo pri tlačení kníh arabským písmom
  • muhakkak (mohakkak; vrátane [?] masáhif) – bolo používané po celom islamskom svete na veľké nápisy
  • rajhání (ríhání) – malá verzia písma muhakkak; bolo používané na prepisovanie Koránu
  • tulut (solos, sülüs) – používané na nadpisy sprevádzajúce neschí v užšom zmysle
  • tawkí (tokí, tevki) – používané na podpisy v starej Perzii, dnes zriedkavé
  • rik’a (ruk’a) – malá verzia písma tawkí; pôvodne používané na zápis turečtiny, neskôr po celom arabskom a osmanskom svete, dnes najrozšírenejšie arabské ručné písmo
  • ta’lík – má o. i. perzský, indický variant
  • nasta’lík (tâlik, fársí) – používané najmä v Perzii, Indii, Pakistane, Turecku, ale aj inde
  • šikasta nasta’lík (šekaste nasta’lík; vrátame tahrírí a tarassul) – používané najmä v Perzii, dnes sa stále používa na slávnostné účely
  • díwání (vrátane díwání džálí) – používané na zápis turečtiny, stále sa používa na slávnostné účely
  • síní – používané v Číne
  • bíhárí – používané v Indii
  • gulzar
  • jákút

Grafémy arabského písma sú nasledovné:

Transkripcia arabčiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.