Anton Forgáč

Anton Forgáč pochádzal z rodu Forgáčovcov, grófov z Gymeša a Haliča. Jeho otec bol gróf Ján Nepomuk Forgáč (* 1787 – † 1841) a matka Alžbeta Svätojánsková (alebo Sentiványová z rodu Svätojánskych * 1792 – † 1838).

V roku 1848 ho knieža Windisch-Grätz vymenoval za kráľovského tajomníka Hevešskej župy. V rokoch 1848 – 49 bol cisárskym vojakom a tajomníkom kniežaťa Windisch-Grätza pri ruskej armáde. V rokoch 1851 – 1859 bol hlavným dištriktuálnym komisárom v Košiciach,^[1] v rokoch 1860 – 1861 najprv moravským a neskôr českým miestodržiteľom.

V zemských voľbách v roku 1861 získal mandát do Českého zemského snemu. Mandát získal paralelne v dvoch volebných okrskoch a to v kúrii mestskej: obvod Třeboň, Lišov, Týn n. Vltavou (tam ako nezávislý český kandidát) a obvod Praha-Malá Strana (tam podporovaný českou stranou). Išlo o jediný prípad, kedy česká politická reprezentácia ustúpila zo svojho odmietavého postoja k podpore štátnych úradníkov. Z pozície miestodržiteľa následne zahájil historicky prvú schôdzu snemu.

V rokoch 1861 – 1864 bol hlavným kancelárom Uhorskej dvorskej kancelárie a v roku 1865 ho cisár František Jozef I. vymenoval za hlavného župana Novohradskej župy. Poslancom uhorského snemu bol od roku 1867, najprv ako člen Deákovej strany a po jej zániku ako člen Liberálnej strany.

Aurel Kečkeméty ho v roku 1878 (v satirickej knihe politických portrétov, ktoré vydal pod menom Aranyos Kákay) prirovnal ku starému klavíru, keďže bol neoddeliteľným inventárom strany a dakedy dávno hrávali na ňom znamenité ruky krásne tóny, avšak teraz už sa na ňom hrať nikto neodváži, keďže by mohol vyludzovať falošné tóny, ale akosi patrí k nábytku a tak zotrváva na svojom mieste. Podľa Kečkemétyho už aj Forgáčovi vadilo, že v sneme zastáva čoraz nižšie funkcie, ale aj napriek svojej nepopularite vo vlastnej strane v politike stále zostával, aby hájil záujmy bánk a firiem, ktoré boli na neho napojené.^[2]

V roku 1863 sa v Ríme oženil s Florentinou Ederer (* 20. august 1843, Praha – † 9. marec 1922, Halič), ktorá pochádzala z pražskej podnikateľskej rodiny. Ešte pred svadbou sa im narodila prvá dcéra Ilona (* 1862 – † 1945), ktorú musel legitimizovať samotný cisár, keďže Florentina bola v tom čase vydatá za iného muža. Neskôr sa im narodili ďalšie tri deti: dcéra Klotilda (* 1864 – † 1957) a synovia Anton (* 1869 – † 1931) a Ján (* 1870 – † 1935).