Antikrist

Antikrist^{[pozn 1]} je v kresťanskej teológii Kristov protivník, ktorý má prísť na zem pred koncom sveta. So Satanovou pomocou má konať zázraky, ale Ježiš ho pri svojom druhom príchode zničí.^[2]

V Biblii sa termín antikrist nachádza iba v 1 Jn 2,18-22; 1 Jn 4,3 a 2 Jn 7. Táto istá realita je však aj v rozličných apokalyptických statiach Nového zákona (Mk 13,14; 2 Sol 2,3-12; Zjv 13,3-18), v Starom zákone sú náznaky pomerne nezreteľné, ale pôsobivé.^[3]

Jedna z možných interpretácii Antikrista sú všetky ľudské dejinné sily, ktoré smerujú proti Bohu.^[4]

Predstavy o Antikristovi sa v dejinách menili. Pod vplyvom prenasledovania počas Rímskej ríše, bola ríša chápaná ako Antikrist. V učení cirkevných otcov sa Antikrist vyskytuje často^[5], konkrétne v dielach autorov ako sú Tertulián, Commodianus, Irenej z Lyonu (podľa neho bude Antikrist pochádzať zo židovského kmeňa Dan) či Hippolytos Rímsky^[6]. V ranom stredoveku sú dejiny chápané ako stále trvajúci zápas medzi Kristom a antikristom (napr. Rupert z Deutzu, Gerhoch z Reichersbergu). Veľký vplyv mala vo vrcholnom stredoveku filozofia a teológia dejín Joachima z Fiore, ktorý časovo dejinne vykladal apokalyptické obrazy. Neskorý stredovek priniesol polemiky Jána Viklefa a Jana Husa, Martin Luther v rokoch 1518-1522 označoval pápežstvo ako Antikrista. Philipp Melanchthon považoval pápežskú ríšu za znamenie Antikrista. Od osvietenstva predstava Antikrista stráca na význame.^[7]