Andragogika

Pojem andragogika sa skladá z (gréc.) andrós = muž, agógé = vedenie.

V doslovnom preklade to znamená „sprevádzanie mužov“^[3].

Predtým, ako sa na začiatku 19. storočia prvýkrát objavil pojem andragogika, predpokladalo sa, že metódy a techniky učenia detí by mohli byť aplikované i pre potreby vzdelávania dospelých. V skutočnosti bola pedagogika pojmom zahŕňajúcim umenie a vedu vzdelávania všeobecne (aj dospelých), i keď grécky pôvod slova pedagogika znamenal "vedenie detí". Pojem andragogika bol teda vytvorený, aby kompenzoval túto nesprávnu interpretáciu zamerania pedagogiky len na deti a referoval výslovne k umeniu a vede vzdelávania dospelých.

Po prvýkrát pojem andragogika použil nemecký učiteľ Alexander Kapp v roku 1833. V jeho knihe si za základný bod, o ktorý sa opieral, zobral všetko, čo Plató napísal o vzdelávaní^[4]. Kapp v jeho diele vymedzil základy andragogickej terminológie a charakterizoval podstatu andragogiky. Pokúsil sa, pomocou tohto textu, andragogiku vymedziť ako náuku o vzdelávaní dospelých, ktorá sa má líšiť od pedagogiky^[5]. Termín andragogika sa znovu objavil v roku 1921, kedy nemecký pedagóg Eugen Rosenstock-Huessy naviazal na Kappa. V Rosenstock-Huessyovom pojatí je andragogika iba metóda a nie veda, ktorá sa uplatňuje vo všetkých formách školského vzdelávania dospelých^[5].

V dnešnej dobe sa andragogika zaujíma a využíva výsledky zo všetkých vied, ktoré skúmajú človeka a jeho sociálne aspekty. Je úzko spätá s pedagogikou, ale stále si ponecháva svoju samostatnosť^[6].

Švec (2002) v knihe Základné pojmy v pedagogike a andragogike vysvetľuje andragogiku v širšom pojme ako adultnú edukáciu ako:

„Vzdelávanie a výchovu, výcvik dospelých, systematicky organizovaný rozvoj vedomostí, schopností, hodnotových postojov, záujmov, potrieb, ašpirácií a iných osobných vlastností potrebných na plnohodnotný sociálny život v práci a mimopracovných aktivitách občana, rodiča, účastníka sociálnokultúrnych a iných životných aktivít a na mnohostranný osobný sebarozvoj".

V niektorých anglofónnych krajinách sa chápe užšie. Napr. v Spojenom Kráľovstve, ako všeobecné vzdelávanie dospelých na neprofesné účely. V iných širšie, napr. v Austrálii, ako každé súvislé vzdelávanie nasledujúce po iniciačnom (prvotnom) vzdelávaní. Zahŕňa tzv. druhošancové vzdelávanie v škole, spravidla popri zamestnaní, pokračovacie vzdelávanie, odborné rekvalifikačné vzdelávanie, sociokultúrne vzdelávanie vo voľnom čase, občianske vzdelávanie a iné“.

Andragogika je pre dospelého človeka významná v mnohých oblastiach jeho života. Je potrebná a pomáha človeku pri sebareflexii, sebahodnotení a pri celoživotnom vzdelávaní. V minulosti, ale aj v dnešnej dobe sa ľudia stretávajú s rôznymi nástrahami ako sú napr. indoktrinácia, brainwashing, demagógia či konformizmus. Navyše v dnešnej dobe ľudstvo čelí nástrahám aj v online priestore, ktorý sa vyvíja enormne rýchle. Andragogika a celoživotné vzdelávanie pomáha dospelým ľuďom predchádzať týmto nástrahám a udržať krok v modernom svete, či už vo voľnočasovej alebo pracovnej sfére ich života^[5].

• študuje sociálno-filozofické rámce vzdelávania a učenia sa dospelých, ciele výchovy a vzdelávania, možnosti a potreby, teoretické koncepcie andragogiky, postavenie dospelého v procese učenia sa a vzdelávania^[6].

1. Teoretické disciplíny (oblasti štúdia, ktoré sa zaoberajú teóriou, analýzou, skúmaním abstraktných myšlienok a hlbšiemu porozumeniu ich základných princípov)

• Teória vzdelávania dospelých  (androdidaktika)
  • skúma zvláštnosti vzdelávania dospelých, vzdelávacie systémy, formovanie a zostavovanie plánov a vzdelávacích programov, problémy realizácie a evaluácie procesu vzdelávania sa a učenia^[6]
• Teória výchovy dospelých
  • skúma otázky vychovávateľnosti dospelých ľudí, ako aj formovanie a utváranie osobnosti dospelého človeka vo funkcionálnom a intencionálnom pôsobení^[6]

• Komparatívna andragogika
  • skúma a porovnáva vybrané problémy vzdelávania a učenia sa dospelých v dvoch alebo viacerých štátoch, v dejinách alebo súčasných súvislostiach a hľadá medzi nimi zhodu alebo rozdiely^[6]

• Dejiny andragogických ideí
  • skúmajú stav a vývoj myšlienok jednotlivých mysliteľov, či kolektívnych snáh jednotlivých sociálnych tried a skupín v daných historických epochách, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania dospelých^[6]

2. Aplikované disciplíny (zaoberajú sa praktickým využitím a aplikovaním teoretických znalostí na konkrétne problémy, ktoré boli získané v rámci teoretických disciplín)

• Profesijná andragogika
  • hlavnou oblasťou je ďalšie vzdelávanie zamestnancov v spoločnostiach rôzneho druhu, profesijne a kariérne poradenstvo, starostlivosť o rozvoj ľudských zdrojov

• Sociálna andragogika
  • zaoberá sa skúmaním vzťahov medzi sociálnym prostredím a výchovou dospelého človeka
  • je prepojením sociálnej pedagogiky, sociálnej psychológie, teórie výchovy, sociológie a didaktiky

• Personálna andragogika
  • pokračovanie procesu socializácie, môže ísť ale aj o riadenie ľudských zdrojov

• Kultúrna andragogika
  • zaoberá sa kultúrou, tradíciami, ktoré ovplyvňujú človeka, zahŕňa to aj procesy inkulturácie, enkulturácie a akulturácie

• Gerontologická andragogika
  • vzdelávanie seniorov^[6]

3. Špeciálne disciplíny (zaoberajú sa rôznymi vzdelávacími oblasťami, ktoré sa špecificky prispôsobujú potrebám dospelých študentov)

• Vzdelávanie menšín
• Univerzity tretieho veku
• Vzdelávanie zvláštnych sociálnych skupín (napr. recidivistov)
• Vzdelávanie znevýhodnených (handicapovaných ľudí)
• Vzdelávanie ľudí bez domova^[1]

1. tradičná oblasť skúma:
   • školské vzdelávacie systémy
   • podnikové vzdelávacie systémy
   • záujmové (mimoškolské) vzdelávacie systémy
2. edukácia so špecifickým zameraním:
   • ekologická výchova
   • kultúrna výchova
   • politická výchova
   • občianska výchova
   • prevencia patologických javov v spoločnosti (napr. kriminalistika)
   • sexuálna výchova
   • zdravotná osveta
   • lekárska andragogika
   • kriminalistická andragogika
   • penologická andragogika (trestné zariadenia, väznice)
   • podniková výchova
   • vojenská výchova
   • telesná výchova
3. oblasť širokej starostlivosti o občanov:
   • kultúrno-výchovná činnosť
   • knihoveda
   • muzejníctvo
   • pamiatková starostlivosť
   • personalistika
   • rozvoj ľudských zdrojov
   • personálny management
   • sociálna starostlivosť
   • gerontológia
   • postpenitenciárna starostlivosť (po výkone trestu)
   • poradenstvo
   • starostlivosť o chorých
   • voľnočasové, relaxačné a sebarealizačné aktivity

• starostlivostná – vytváranie sociálnych a psychických podmienok pre prípravu človeka na výkon jeho sociálnych rolí
• edukačná – výchova systémom utvárania osobnosti a osvojovania si určitých sociálnych regulatívov
• vzdelávacia – prenos kultúrnych obsahov, informácií, poznatkov, zručností, návykov, koncepcií, sebarealizácie do praxe

Vzdelávanie dospelých vnímame ako celok logicky navzájom pospájaných hypotéz, ktoré by mali vysvetľovať a predpovedať správanie sa jednotlivých fenoménov.

Teórie, ktoré sa postupne rozvinuli v andragogike:

• Behaviorálne – Thorndike, Skinner
• Pragmatické – Dewey, James
• Psychoanalytické – Freud, Adler
• Existencionalistické – Schaller, Bolnov
• Kritické
• Komunikatívne – Klafki
• Humanistické – Rogers, Selby

Nové smery v andragogike:

• Duchovedná pedagogika
• Neopozitivizmus
• Pozitivizmus^[7]

• Portál VŠ: Andragogika
• Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra andragogiky Archivované 2009-02-18 na Wayback Machine
• Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra andragogiky
• Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Pedagogická fakulta, Katedra andragogiky Archivované 2012-10-11 na Wayback Machine

• Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogická fakulta, katedra pedagogiky

• Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR (AIVD)
• Archivované
• 2009-02-26 na Wayback Machine