Amarylkovité

Dnes sa čeľaď amarylkovité v širšom zmysle najčastejšie (t.j. podľa APG IV) zaraďuje do radu asparágotvaré (Asparagales).

Alternatívne (najmä staršie) sa to, čo je obsahom vyššie spomínanej čeľade amarylkovité v širšom zmysle, zaraďuje:

• do radu ľaliotvaré (Liliales), a v rámci tohto radu konkrétne buď ako súčasť čeľade ľaliovité (Liliaceae) v širšom zmysle alebo ako súčasť dvoch čeľadí: amarylkovité (Amaryllidaceae) v užšom zmysle a ľaliovité (Liliaceae) v širšom zmysle;
• alebo do radu "amarylkotvaré" (Amaryllidales) ako viacero čeľadí;
• alebo do radu "kosatcotvaré" (Iridales) ako viacero čeľadí.

čeľaď amarylkovité (Amaryllidaceae) v širšom zmysle (starší názov: cesnakovité - Alliaceae v širšom zmysle):

• podčeľaď amarylkovaté (Amaryllidoideae) = staršie: čeľaď amarylkovité (Amaryllidaceae) v užšom zmysle
• podčeľaď cesnakovaté (Allioideae) = staršie: čeľaď cesnakovité (Alliaceae) v užšom zmysle
• podčeľaď agapantovaté (Agapanthoideae) = staršie: čeľaď agapantovité (Agapanthaceae), resp. na konci 20. storočia súčasť čeľade cesnakovité v užšom zmysle^[1]; patrí sem len 1 rod agapant (Agapanthus)

Zdroje kapitoly Systematika:^{[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]}

Ide spravidla o vytrvalé pozemné byliny, prevažne s cibuľami, vzácne s oddenkami. Sú to rastliny jednodomé s obojpohlavnými kvetmi. Listy sú zhluknuté na bázi, alebo nie sú, sú jednoduché, prisadnuté alebo stopkaté, striedavé, usporiadané najčastejšie v dvojrade, vzácnejšie špirálne, s listovými pošvami. Čepele listov sú celokrajné, čiarkovité až kopijovité, či pozdĺžne, vajcovité alebo okrúhle, žilnatina je súbežná. Kvety sú obojpohlavné, sú jednotlivé alebo v súkvetiach, spravidla vrcholíkoch, okolíkoch alebo hlávkach. Pod kvetom či súkvetím sú často 2 (vzácne až 8) listene v tvare tulca, len niekedy tulec chýba. Kvety sú pravidelné alebo nepravidelné a súmerné (zygomorfné). Okvetie je vyvinuté, spravidla 6 okvetných lístkov v 2 praslenoch (3+3), okvetné lístky sú voľné alebo zrastené a potom vytvárajú korunnú rúrku, sú rôznych farieb. Vo vnútri je často prítomná ako ďalší praslen nápadná pakorunka. Tyčiniek je 6, vzácnejšie iný počet (3 – 18), v 2 praslenoch, sú voľné alebo zrastené s korunnou rúrkou, voľné navzájom či zrastené. Gyneceum je zložené z 3 plodolistov, je synkarpné, čnelka je 1, blizna 1 alebo 3, semenník je spodný, vzácne polospodný. Plod je suchý alebo dužinatý, pukavý či nepukavý, prevažne tobolka alebo bobuľa.

Je známych asi 60 rodov a asi 800 druhov, ktoré sú rozšírené hlavne v trópoch a subtrópoch, menej aj v miernom páse.

amarylka (Amaryllis), Ammocharis, Apodolirion, Bokkeveldia, Boophone, Bravoa, Brunsvigia, Caliphruria, Calostemma, Carpolyza, Chlidanthus, Choananthus, Clivia, Cooperia, Crinum, Cryptostephanus, Cybistetes, Cyrtanthus, Eucharis, Eucrosia, Eustephia, snežienka (Galanthus), Gemmaria, Gethyllis, Griffinia, Habranthus, Haemanthus, Hannonia, Hessea, Hieronymiella, zornica (Hippeastrum), Hymenocallis, Ismene, Lapiedra, Leptochiton, bleduľa (Leucojum), Lycoris, Namaquanula, narcis (Narcissus), Nerine, Pamianthe, Pancratium, Paramongaia Phaedranassa, Phycella, Placea, Proiphys (Eurycles), Pucara, Pyrolirion, Rauhia, Rhodophiala, Scadoxus, Sprekelia, Stenomesson, šternbergia (Sternbergia), Strumaria, Tapeinanthus, Tedingea, Traubia, Ungernia, Urceolina, Vagaria, Vallota, Worsleya, Zephyranthes