Amália Hesensko-darmstadtská
- Stránka
- Diskusia
Nástroje
Všeobecné
Tlačiť/exportovať
V iných projektoch
Amália Hesensko-darmstadtská | |
dedičná bádenská princezná | |
![]() | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Hesenskí |
Biografické údaje | |
Narodenie | 20. jún 1754 Prenzlau, Nemecko |
Úmrtie | 21. jún 1832 (78 rokov) Bruchsal, Nemecko |
Rodina | |
Manžel | |
Potomstvo | Katharina Amalie Christiane Karolína Frederika Lujza Frederika Dorotea Bádenská Mária Alžbeta Karl Friedrich Karol Ľudovít Vilemína Lujza |
Otec | Ľudovít IX. Hesensko-darmstadtský |
Matka | Karolína Zweibrückenská |
Odkazy | |
![]() | Amália Hesensko-darmstadtská (multimediálne súbory na commons) |
Amália Hesensko-darmstadtská (* 20. jún 1754, Prenzlau, Nemecko – † 21. jún 1832, Bruchsal) bola dedičná bádenská princezná.
Narodila v Prenzlau ako dcéra Ľudovíta IX. Hesensko-darmstadtského a Karolíny Zweibrückenskej.
V roku 1772 prišla do Petrohradu na návštevu ruského dvora ako jedna z možných neviest cároviča Pavla. Pavol sa však rozhodol pre jej sestru Vilemínu.
15. júla 1775 sa vydala za svojho bratranca, dedičného bádenského princa Karola Ľudovíta. Bol synom Karola Fridricha Bádenského a Karolíny Lujzy Hesensko-darmstadtskej, dcéry Ľudovíta VIII. Hesensko-darmstadtského.
V manželstve sa sťažovala na chlad svojho svokra a na detinskosť manžela. Od smrti svokry v roku 1783 do svadby syna v roku 1806 bola prvou dámou na dvore. V roku 1801 navštívila s rodinou dcéru, cárovnú Lujzu, v Rusku a dcéru, kráľovnú Frederiku, vo Švédsku. Počas pobytu vo Švédsku bola opísaná ako vtipná, inteligentná a presná, a tiež ako plne ovládajúca svojho manžela.[1] Navštívili Palác Drottningholm a Gripsholm a Amália sa ujala Hedvigy Šlezvicko-holštajnsko-gottorpskej, ktorú kráľ nemal rád, a pokarhala dcéru za jej upäté a nepriateľské správanie na verejnosti.[2] Jej manžel zomrel v dôsledku nehody ešte pred odchodom a Amália zostala s rodinou vo Švédsku až do mája 1802. Krátko pred svojím odchodom bola uvedená do lóže Yellow Rose Karola Adolfa Bohemana[3] s tým, že ním bola označená za vetvu slobodomurárov.
Počas svojich návštev Ruska a Švédska sa pokúšala zmieriť medzi sebou svojich dvoch zaťov, ruského a švédskeho panovníka.[4] V roku 1803 hostila švédsku kráľovskú rodinu v Badene. Počas tejto návštevy sa hovorilo, že svojou milotou a zábavnosťou, živým záujmom o politiku a rovnakými názormi, mala možnosť získať vplyv nad svojím zaťom.[5] Ako súperka Napoleona Bonaparte sa snažila zabrániť sobášu svojho syna so Stéphanie de Beauharnais, a po svadbe v roku 1806 odišla na svoje vdovské panstvo v Bruchsale. V roku 1807 poslala svojej dcére Frederike do Švédska list od svojej druhej dcéry, ruskej cárovnej, v snahe presvedčiť Frederiku, aby využila svoj vplyv a prinútila svojho manžela uzavrieť mier medzi Švédskom a Napoleonom, čo sa nepodarilo.[6][7]
V roku 1809 prijala dcéru Frederiku s rodinou po tom, čo bol jej zať zvrhnutý z trónu. V roku 1811 sa snažila Gustáva Adolfa odradiť od rozvodu. Keď sa však ukázal ako nevyhnutný, zabezpečila dcére ekonomickú nezávislosť a starostlivosť o deti.[8]
Počas Viedenského kongresu v roku 1815 svojím vplyvom na zaťa Alexandra I. podieľala na tom, že Bádenské veľkovojvodstvo zostalo bez straty územia.
Zomrela 21. júna 1832 v Bruchsale.
Vďaka sobášom svojich detí je predkom členov mnohých európskych panovníckych rodov. K jej potomkom patria aj rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská, ruský cár Mikuláš II. a jeho manželka Alix Hesensko-darmstadtská a súčasní panovníci dánska kráľovná Margaréta II., švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, monacký knieža Albert II. (Monako), belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. či Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amálie Hesensko-Darmstadtská na českej Wikipédii.