Agát biely

Iné slovenské názvy tohto druhu sú:

• zriedkavo alebo staršie: agát obyčajný^[3][4]
• staršie alebo ľudovo: agát^[5][6][7][8];
• ľudovo: nepravá akácia^[9];
• staršie: tŕnovník agát^[10], biely agát^[11], agát obecný^[12], akácia^[13][14], agácia^[15], akát^[13], akáč^[8], akác^[16][17], agác^[17], nepravý akáč^[18], robínija^[18], americký agač^[19], strukový tŕň [zrejme z nem. Schottendorn]^[20][19]
• ľudovo: agáč^[21][22], agác, agac, agač, agas, akáč, hagáč, hakáč, hakláč, jagát, ragáč^[23][7]

Z etymologického hľadiska sú všetky uvedené názvy obsahujúce aga-/aga-/aká- v konečnom dôsledku odvodené od lat. slova acacia resp. gr. akakia (t.j. akácia).

Drevina, dorastajúca do výšky do 25 metrov. Má sivohnedú až hnedú, hlboko popukanú vrchnú vrstvu kôry. Konáre sú tŕnisté, s pevnými tŕňmi, striedavo olistené nepárno perovitými listami. Jednotlivé lístky sú oválne, celookrajné. Kvety sú ovisnuté strapce, bielej farby, so silnou vôňou, ktoré sa tvoria od mája do júna. Plodom je hnedý sploštený struk. Strom má stredne rozkonárenú nepravidelnú korunu. Voľne v prírode pravidelne a bohato nasadzuje množstvo semien, ktoré sa ľahko ujímajú. Pri šľachtení sa agát rozmnožuje najmä zelenými a koreňovými odrezkami pre cenné zachovanie dedičných vlastností. Okrem kvetov sú všetky ostatné časti agáta značne jedovaté. Príznakmi otravy je slinenie, nevoľnosť, preháňanie, bolesť hlavy, srdcová slabosť, pokles tlaku, kŕče, ochrnutie a smrť. V prípade otravy treba ihneď zabezpečiť prvú lekársku pomoc.Má rád teplo.

• Prvoradý význam majú porasty agáta bieleho pre včelárstvo.
• Agát zlepšuje štruktúru pôdy, pričom sám je málo náročný na pôdne podmienky.
• Ďalšou prednosťou je rýchly rast a prírastok drevnej hmoty v mladosti
• Agát má málo škodcov a je odolný voči chorobám.
• Je odolný voči priemyselným exhalátom.
• Je najvýznamnejšia invázna drevina na Slovensku, narúša prirodzený vývoj pionierskych ekosystémov lesa

• Alvinczyho agát
• Urpínska alej