Železná (Vrbno pod Pradědem)
Železná je miestna časť mesta Vrbno pod Pradědem v okrese Bruntál v Moravskosliezskom kraji.
| Železná | |
| časť mesta Vrbno pod Pradědem | |
| miestna časť | |
.jpg) | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Moravsko-sliezsky kraj |
| Okres | Bruntál |
| Obec | súčasť obce Vrbno pod Pradědem |
| Historický región | Morava |
| Súradnice | 50°7′38″S 17°21′51″V / 50,12722°S 17,36417°V |
| Rozloha | 40,12 km² (4 012 ha) |
| Obyvateľstvo | 498[1] (2001) |
| Prvá pís.zmienka | 1795 |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 793 26 |
  Železná Poloha na mape Česka | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História
Pôvodne hutnícku osadu založil Vratislavský biskup gróf Filip Gotthard von Schaffgotsch v roku 1770.
Prvý hámor dostal meno Nepomuk a hutnícka osada mala meno Hammerdörfel. Osada bola v područí obce Einsiedel (Mnichov).Od roku 1795 sa pokúšala osamostatniť, čo sa na prvýkrát nepodarilo. Veľké úsilie pre osamostatnenie preukázal krajský hajtman Mückusch von Buchberg, po ktorom získala osada v roku 1795 nové meno Buchbergstahl a na jeho počesť bol zasadený v roku 1795 historický strom - buk, ktorý rastie dodnes. Osada získala samostatnosť až v roku 1835. V rokoch 1850 až 1877 bola súčasťou obce Mnichov. [2]K obci tiež patrila osada Wolfseife. Názov Steinseifen tu neobstojí, pretože je to názov Skalného Potoka. Ďalej po roku 1835 osada Vidly (nemecky Gabel) a po roku 1930 aj Bílý Potok (tiež Bílý Zejf), táto obec vznikla v roku 1827 pod menom Zainhütte, ako je vidieť na mape z roku 1870. Od konca 19 stor. do roku 1947 mala meno Weisseseife. V roku 1947 bola obec premenovaná na Železnú.
Železiarne, valcovne a zlievárne patrili vrchnostenskej správe Javorník. Od roku 1805 boli prenajímané. Roku 1852 až 1875 ich mal v nájme rod Kleinov. Po roku 1900 sa tu výroba obmedzovala, zatiaľ čo dolovanie železnej rudy zaniklo už koncom 19. storočia. Od roku 1921 boli v nájme a.s. Ferrum Praha a od roku 1935 H. Grosse. Až v roku 1939 zakúpil celý komplex továrnik A. Grohmann a spol.. Hute pracovali do roku 1949. K roku 1925 je zaznamenaná výroba pečiatok. [2]K roku 1880 sa uvádza všeobecná škola, ktorá mala v roku 1900 dve triedy, po roku 1918 mala expozitúru vo Vidliach. Roku 1925 tu bola pošta. [2]
V roku 1938 sa stala obec súčasťou Nemecka. 8. mája 1945 bola obec obsadená Červenou armádou a opäť pripojená k Česko-Slovensku. Potom bolo nemecké obyvateľstvo presídlené. Do tej doby bola obec čisto nemeckou. Obec stratila samostatnosť v roku 1960 pripojením k mestu Vrbno pod Pradědem.
Významní rodáci
- Hedwig Teichmann (1875-1945) - spisovateľka[2].
Vývoj počtu obyvateľov
Počet obyvateľov Železnej podľa sčítania alebo iných úradných záznamov:[3][4][5]
| Rok | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 730[p 1] | 793[p 2] | 761 | 761 | 694 | 685[p 3] | 693[p 4] | 480[p 5] | 391 | 381 | 451 | 505 | 498 |
V Železnej je k februáru 2015 evidovaných 144 adries.[6] Pri sčítaní ľudu roku 2001 tu bolo napočítaných 131 domov, z toho 113 trvale obývaných.
Referencie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železná (Vrbno pod Pradědem) na českej Wikipédii.
| Mesto Vrbno pod Pradědem - časti | ||||
|---|---|---|---|---|
| Bílý Potok • Mnichov • Vidly • Vrbno pod Pradědem • Železná | ||||
