Športovec roka (Česko-Slovensko)
Športovec roka (čes. Sportovec roku) bolo ocenenie udeľované každoročne najlepším športovcom Česko-Slovenska v rokoch 1959 až 1992 Klubom športových novinárov. Prvým víťazom sa stal vodný slalomár Vladimír Jirásek. Od roku 1961 sa ocenenie udeľovalo aj najlepším športovým tímom. Prvým oceneným tímom bola československá hokejová reprezentácia. Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 bolo ocenenie naďalej udeľované v oboch nástupníckych krajinách ako Sportovec roku v Česku[1] a Športovec roka na Slovensku.[2]
Individuálne ocenenie bolo zvyčajne udeľované jednému športovcovi, ale v dvoch prípadoch ho získali dvaja ľudia – Eva Romanová a Pavel Roman (krasokorčuliarsky pár) v roku 1962 a bratia Jindřich a Jan Pospíšilovci (hráči bicyklebalu) v roku 1979. Cenu celkom získalo 28 rôznych športovcov v 23 športových disciplínach, z čoho bolo 22 mužov a 6 žien. Gymnastka Věra Čáslavská cenu získala štyrikrát, čo je najviac zo všetkých ocenených športovcov. Je tiež jediná, kto ju dokázal získať tri roky po sebe (v rokoch 1966 až 1968). Viac ako raz bolo ocenených šesť športovcov.[3]
Tímovú cenu získali kolektívy z 12 športových disciplín, pričom všetky okrem jedného boli národné reprezentácie. Iba raz boli oceneným tímom hráči športového klubu, a síce hádzanári Dukly Praha v roku 1963. Najúspešnejšie boli hokejové mužstvá, ktoré cenu získali šesťkrát. Hokejový brankár Josef Mikoláš a bežkyňa na lyžiach Květa Jeriová boli jedinými športovcami, ktorí vyhrali individuálnu aj tímovú cenu (Mikoláš ako člen československej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta v roku 1961 a Jeriová ako členka štafety na zimných olympijských hrách v roku 1984). Mužské kolektívy ocenenie získali 20 krát a ženské 3 krát. Obhájiť víťazstvo nasledujúceho roku sa podarilo iba dvom tímom: hokejovej reprezentácii v rokoch 1968 a 1969 a mužskej štafete v behu na lyžiach v rokoch 1988 a 1989. V rokoch 1970 až 1977 a roku 1979 nebola tímová cena udelená.[3]
Jednotlivci
|
|
|
Rok | Meno | Šport | Úspechy v danom roku |
---|---|---|---|
1959 | Vladimír Jirásek | Vodný slalom | Majstrovstvá sveta v Ženeve: C1 – 1. miesto |
1960 | Eva Bosáková | Športová gymnastika | Letné olympijské hry v Ríme: kladina – 1. miesto, družstvo – 2. miesto |
1961 | Josef Mikoláš | Ľadový hokej (brankár) | Majstrovstvá sveta v Ženeve a Lausanne: tím – 2. miesto |
1962 | Eva Romanová Pavel Roman | Tance na ľade | Majstrovstvá sveta v Prahe – 1.miesto Majstrovstvá Európy v Ženeve – 3. miesto |
1963 | Václav Kozák | Veslovanie | Majstrovstvá Európy v Kodani, skif – 1. miesto |
1964 | Věra Čáslavská | Športová gymnastika | Letné olympijské hry v Tokiu: viacboj – 1. miesto, kladina – 1. miesto, preskok – 1. miesto, družstvo – 2. miesto |
1965 | Ludvík Daněk | Atletika – hod diskom | Svetový rekord 65,22 m v Sokolove |
1966 | Věra Čáslavská | Športová gymnastika | Majstrovstvá sveta v Dortmunde: družstvo – 1. miesto, viacboj – 1. miesto, preskok – 1. miesto, kladina – 2. miesto, prostné – 2. miesto |
1967 | Věra Čáslavská | Športová gymnastika | Majstrovstvá Európy v Amsterdame: viacboj – 1. miesto, preskok – 1. miesto, bradla – 1. miesto, kladina – 1. miesto, prostné – 1. miesto |
1968 | Věra Čáslavská | Športová gymnastika | Letné olympijské hry v Mexico City: viacboj – 1. miesto, preskok – 1. miesto, bradla – 1. miesto, kladina – 2. miesto, družstvo – 2. miesto |
1969 | Miloslava Rezková | Atletika – skok do výšky | Majstrovstvá Európy v Aténach – 1. miesto |
1970 | Ladislav Rygl | Severská kombinácia | Majstrovstvá sveta vo Vysokých Tatrách – 1. miesto |
1971 | Ondrej Nepela | Krasokorčuľovanie | Majstrovstvá sveta v Lyone – 1. miesto |
1972 | Ludvík Daněk | Atletika – hod diskom | Letné olympijské hry v Mníchove – 1. miesto |
1973 | Jan Kodeš | Tenis | Wimbledon – víťaz |
1974 | Vítězslav Mácha | Grécko-rímsky zápas | Majstrovstvá sveta v Katoviciach: váhová kategória do 74 kg – 1. miesto Majstrovstvá Európy v Madride: váhová kategória do 74 kg – 2. miesto |
1975 | Karel Kodejška | Skoky na lyžiach | Majstrovstvá sveta v letoch na lyžiach v Bad Mitterndorfe – 1. miesto |
1976 | Anton Tkáč | Dráhová cyklistika | Letné olympijské hry v Montreale: šprint – 1. miesto |
1977 | Vítězslav Mácha | Grécko-rímsky zápas | Majstrovstvá sveta v Göteborgu: váhová kategória do 74 kg – 1. miesto |
1978 | Anton Tkáč | Dráhová cyklistika | Majstrovstvá sveta v Mníchove: šprint, amatérska kategória – 1. miesto |
1979 | Bratia Pospíšilovci | Bicyklebal | Majstrovstvá sveta v Schiltigheime – 1. miesto |
1980 | Ota Zaremba | Vzpieranie | Letné olympijské hry v Moskve: váhová kategória do 100 kg – 1. miesto |
1981 | Jarmila Kratochvílová | Atletika – dráhový beh | Majstrovstvá sveta v Grenobli: 400 m – 1. miesto |
1982 | Imrich Bugár | Atletika – hod diskom | Majstrovstvá Európy v Aténach – 1. miesto |
1983 | Jarmila Kratochvílová | Atletika – dráhový beh | Majstrovstvá sveta v Helsinkách: 400 m – 1. miesto (vo svetovom rekorde 47,99 s), štafeta 4 × 400 m – 2. miesto Halové majstrovstvá Európy v Budapešti: 400 m – 1. miesto svetový rekord na 800 m v čase 1:53.28 v Mníchove |
1984 | Květa Jeriová | Bežecké lyžovanie | Zimné olympijské hry v Sarajeve: 5 km – 3. miesto, štafeta 4 x 5 km – 2. miesto |
1985 | Petr Jirmus | Letecká akrobacia | Majstrovstvá Európy v leteckej akrobacii – 1. miesto |
1986 | Jozef Pribilinec | Atletika – chôdza | Majstrovstvá Európy v Stuttgarte – 1. miesto |
1987 | Jiří Parma | Skoky na lyžiach | Majstrovstvá sveta v Oberstdorfe – 1. miesto |
1988 | Jozef Pribilinec | Atletika – chôdza | Letné olympijské hry v Souli – 1. miesto |
1989 | Attila Szabó | Rýchlostná kanoistika | Majstrovstvá sveta v Plovdive: K-1 10000 m – 1. miesto |
1990 | Jozef Lohyňa | Zápasenie voľným štýlom | Majstrovstvá sveta v Tokiu: váhová kategória do 82 kg – 1. miesto |
1991 | Radomír Šimůnek | Cyklokros | Majstrovstvá sveta v Gietene – 1. miesto |
1992 | Robert Změlík | Atletika – desaťboj | Letné olympijské hry v Barcelone – 1. miesto |
Kolektívy
Referencie
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sportsperson of the Year (Czechoslovakia) na anglickej Wikipédii.