Škorec obyčajný

Škorec obyčajný meria 21 cm^[5][6] a váži 70 – 94 (♂♂), 60 – 86 (♀♀) g.^[7]

Samec aj samica majú čierne perie s kovovým leskom do zeleného odtieňa na hlave, prsiach a chrbte a s purpurovým nádychom v záhlaví a na krku. Na jeseň majú biele bodky, ktoré sa postupne do ďalšieho pŕchnutia strácajú. Samiciam sa zodierajú pomalšie.^[7] Mláďatá sú sivohnedé s belavým krkom a s pásikmi na spodnej časti tela. Majú hnedý zobák. Dospelé majú na jar zobák svetložltý.^[6] Nohy majú červenožlté.^[7] Ich let je veľmi rýchly, často kĺžu s vystretými krídlami. Na jeseň vytvárajú obrovské kŕdle.^[6]

Žije súvisle na celom území Slovenska. Najvyššie hniezdne hustoty sú na okrajoch lesov a lúk, lesov a obilných polí, v menšom počte hniezdi aj v nadmorských výškach okolo 1 100 m n. m.. Je sťahovavý, v malom množstve prezimuje.^[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 – 800 000, zimujúcich jedincov 100 – 5 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytuje, sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998^[4] a 2001^[8] žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.^[2][9][10] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.^[4]

Potravu si hľadá na lúkach, pasienkoch a poliach, na hniezdenie potrebuje stromy s dutinami^[7], alebo aj dutiny v skalách a budovách.^[4][7] Preto vyhľadáva okraje lesov, kultúrnu krajinu so skupinami stromov, lesy pozdĺž vodných tokov, parky, cintoríny, sady aj záhrady.^[4][7] Na jeseň sa zoskupujú do veľkých kŕdľov, ktoré nocujú v trstinách alebo na stromoch.^[5][6]

Najčastejšie hniezdia v dutinách stromov, menej v búdkach, občas v štrbinách múrov, striech alebo v skalách. Ak majú dostatočnú ponuku dutín, vytvárajú aj hniezdne kolónie.^[4][7] Do dutiny obaja rodičia nosia materiál na hniezdo, hlavne však samica. Rôzne steblá a listy tráv, slamu, kôru i perie. Vajíčka majú belasú farbu, býva ich 5 – 6. Samička sa strieda so samčekom na sedení, čo trvá 13 – 14 dní. Mláďatá vychovávajú ďalších 19 – 22 dní. Hniezdia dvakrát za rok, v apríli až máji a potom v júni až v júli.^[7]

Potravu hľadajú na zemi, niekedy aj za letu. Na jar sa živia hmyzom, vylietané mláďatá z prvého hniezdenia čerešňami, z druhého hniezdenia hroznom. Na začiatku jesene konzumujú hlavne rastlinnú potravu, od októbra opäť živočíšnu, v novembri po ochladení počasia sa živia obilím.^[7]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € ^[11]. Druh je zaradený do smernice o vtákoch (Príloha II).^[12] V niektorých oblastiach došlo k poklesu jeho populácií v dôsledku zníženia výmery lúk a pasienkov, k obmedzeniu chovu hovädzieho dobytka. V niektorých európskych krajinách bol tento druh aj zdrojom potravy alebo chovaný v klietkach.^[12]

Spev škorca obyčajného je zmes melodických popevkov a škrípavých zvukov. Napodobňuje spev iných vtákov. Často spieva na viditeľných miestach ako sú špičky stromov alebo strechy a podobne.^[6]

• 
  Na jeseň vytvárajú obrovské kŕdle
• 
  Hniezdia v dutinách stromov, často po ďatloch.
• 
  Vajíčka v hniezde
• 
  Mláďatá v búdke
• 
  Rodič (vľavo) kŕmi vylietané mláďa
• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škorec obyčajný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Škorec obyčajný

• Hlas škorca obyčajného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Sturnus vulgaris na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Sturnus vulgaris na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)