Šintava

Obec Šintava leží zastavanou plochou na ľavom brehu rieky Váh, v severnej časti okresu Galanta, v Trnavskom samosprávnom kraji. Katastrálnymi hranicami susedí s mestom Sereď a obcami Vinohrady nad Váhom, Pusté Sady, Pata, Šoporňa, Váhovce a Dolná Streda. Katastrálne územie má rozlohu 1279 ha.

Terén obce ako aj chotár je pomerne členitý. Dve najvyššie položené miesta v zastavanej časti obce sa nachádzajú, jedno v blízkosti kostola a to 139,3 m n. m. a druhé 146 m n. m. na ceste do Vinohradov nad Váhom. Najvyššiu nadmorskú výšku 185 m n. m. dosahuje chotár na chrbte pahorkatiny nad vinohradmi smerom k lesu Dubník a najnižšie 122 m n. m. má v lese pri obci Šoporňa. Výškové rozdiely na krátkych úsekoch trás sú malé. Jediný významný a výškový skok (10 a viac metrov) je vytvorený bočnou eróziou Váhu, s následným zosúvaním sa svahu pahorkatiny priamo do koryta Váhu. Zosuvné územie na ľavom brehu Váhu je unikátnym geologickým javom. Má dĺžku asi 20 km. Je to úsek od Hlohovca po Šintavu a je jediným takmer prirodzene zachovaným úsekom rieky na jej strednom a dolnom toku bez zásahu človeka.

Okolie Šintavy na nive Váhu a na Nitrianskej pahorkatine je jednou z najúrodnejších oblastí Slovenska. Sú tu priaznivé podmienky na pestovanie obilia, kukurice, cukrovej repy a ovocia. Oblasť od Šintavy po Hlohovec je jedna z vinohradníckych oblastí Slovenska. Šintavské vinohradníctvo má svoje viacstoročné tradície. Kvalitné víno sa dodávalo aj na dvor kráľa Žigmunda Luxemburského.

Za dlhé stáročia existencie hradu a obce sa vyskytovali viaceré varianty ich názvu. Hoci prvá zmienka o hrade je z roku 1042, najstarším zachovaným názvom hradu je názov „Sempte“. Ten je spomínaný v listine z roku 1074, popisujúcej trasu nemeckého cisára Henricha IV., ktorý v spore o uhorský trón podporil Šalamúna, syna uhorského kráľa Ondreja I., proti kniežaťu Gejzovi, ktorý sídlil v Nitre.

Listina spomína: „Cumque venisset imperator ad flumen Wag, Solomon equitavit de Sempte super Nitram.“ (A keď cisár prišiel k rieke Váh, Šalamún prechádzal koňmo cez Šintavu pod Nitru.)

Ďalšia zmienka o Šintavskom hrade je v listine z roku 1221, spomínajúcej „iobagiones castri Sumptey“. V roku 1234 sa spomína Šintavská farnosť už ako „stará fara“. Nachádzal sa tu významný brod cez rieku Váh, ktorým viedla cesta z Nitry do Bratislavy. V Laziovej mape Uhorska z roku 1556 (Wolfgang Lazius - lekár a historiograf kráľa Ferdinanda I.) je názov obce zachytený ako „Sempta“ a „Schinta“. V listinách zo 16. storočia, kde sa spomína šintavský komitát, sa môžeme stretnúť s názvom „Zemere comes de Simeti“. Vojenský inžinier Johann Christoph Müller vo svojej mape Uhorska Mapa regni Hungariae z roku 1709 udáva názov „Schinta“. Ďalej sa o názvoch môžeme dočítať v rôznych lexikónoch. Podľa najstaršieho z roku 1773 sa udáva názov „Sempthe“ a „Sintawa“. Na začiatku 19. storočia, v roku 1808, vznikla vynikajúca mapa so súpisom miestnych a iných názvov. Z tohto diela sa dozvedáme o verziách názvu: „Sempthe“, „Schintau“ a tiež aj „Szintawa“. Ešte v roku 1915 sa Šintava písala ako „Sempte“ a „Sempthe“.

O vzniku názvu Šintava existuje viacero teórií. Jedna z nich vychádza zo staroslovanského slova „chetati“, z ktorého po zmäkčení hlások vzniklo slovo „šetati“ s významom chodiť, prechádzať. Postupným pridávaním ústnych spoluhlások slovo menilo svoj tvar cez slovo „šentati“, „šentava“, až po dnešný názov Šintava.

• Rímskokatolícky Kostol sv. Martina biskupa, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia okolo roku 1300. Stojí na mieste staršieho románskeho kostola. Stredoveký základ kostola bol objavený až pri výskumoch v roku 2013. V roku 1776 prešiel rozsiahlou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú barokovo-klasicistickú podobu. Bolo zbúrané presbytérium a sakristia a nový kostol bol otočený o 180°. Z pôvodnej stavby sa dochovali obvodové múry lode, na južnej fasáde boli odkryté tri gotické okná.^[5] Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu barokovoklasicistický hlavný oltár so starším obrazom sv. Martina z rokov 1677-1680. Kazateľnica je klasicistická z druhej polovice 18. storočia.^[6] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Priečelie s rizalitom je ukončené štítom s náznakom volút. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

• 
  Kostol sv. Martina
• 
  Detail veže
• 
  Prezentované gotické okná
• 
  Kríž pred kostolom