Šerut ha-bitachon ha-klali
Šerut ha-bitachon ha-klali (heb.: שֵׁירוּת הַבִּיטָּחוֹן הַכְּלָלִי - doslova: Všeobecná bezpečnostná služba; angl. sebaoznačenie Israel Security Agency), skrátene Šabak (heb.: שב״כ) alebo Šin bet (heb.: שב), je izraelská spravodajská služba zameraná na vnútroštátnu bezpečnosť Izraela a kontrašpionážne úlohy. Je to jedna z troch hlavných izraelských spravodajských služieb spolu s Amanom (vojenská spravodajská služba) a Mosadom (zahraničná spravodajská služba).
| Šerut ha-bitachon ha-klali | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Motto | מגן ולא יראה („Obranca, ktorý nebude videný“ alebo „Nespozorovaný štít“)[1] |
| Predchodca | Šaj |
| Vznik | 8. február 1949[2] |
| Ústredie | Tel Aviv, Izrael |
| Ďalšie informácie | |
| Prezident | Ronen Bar |
| Webstránka | shabak.gov.il |
Dejiny
S izraelským vyhlásením nezávislosti v roku 1948 bol Šabak založený ako pobočka izraelských obranných síl a spočiatku ho viedol Iser Harel (otec izraelskej rozviedky, ktorý neskôr viedol Mosad). Zodpovednosť za činnosť Šabaku sa neskôr presunula z Izraelských obranných síl na úrad predsedu vlády. Počas arabsko-izraelskej vojny v roku 1948 riešil Šabak iba záležitosti vnútornej bezpečnosti. Vo februári 1949 (krátko pred koncom vojny) sa povinnosti Šabaku rozšírili o kontrašpionáž.[3]
Jeden z hlavných úspechov Šabaku bolo získanie kópie tajného prejavu Nikitu Chruščova v roku 1956, v ktorom odsúdil Stalina. Poľské vydanie prejavu poskytol izraelskému veľvyslanectvu vo Varšave priateľ tajomníka poľského komunistického funkcionára. Poľský dôstojník Šabaku odovzdal kópiu Izraelu. Izraelská vláda sa potom rozhodla podeliť sa s informáciami so Spojenými štátmi, ktoré ich neskôr so súhlasom Izraela zverejnili.[4] Na druhej strane štúdia, ktorú v roku 2013 zverejnil Matitjahu Majzel (Meisel), tento príbeh spochybňuje a tvrdí, že prejav nebol tajný, a že ho Západu sprostredkovali viaceré zdroje, vrátane sovietskych politických a spravodajských agentúr.[5]
Riaditelia
- Iser Harel (1948 – 1952)
- Izi Dorot (1952 – 1953)
- Amos Manor (1953 – 1963)
- Jozef Harmelin (1964 – 1974)
- Avraham Ahituv (1974 – 1981)
- Avraham Šalom (1981 – 1986)
- Jozef Harmelin (1986 – 1988)
- Ja'akov Peri (1988 – 1994)
- Carmi Gillon (1995 – 1996)
- Ami Ajalon (1996 – 2000)
- Avi Dichter (2000 – 2005)
- Juval Diskin (2005 – 2011)
- Joram Cohen (2011 – 2016)
- Nadav Argaman (2016 – 2021)
- Ronen Bar (2021 – súčasnosť)
