Şehzade Bayezid

Bayezid sa narodil v Konštantínopole (Istanbul) v roku 1525 počas vlády jeho otca Süleymana I. Jeho matkou bola Hürrem, dcéra ortodoxného kňaza, ktorá bola v tom čase sultánovou konkubínou. V čase narodenia mal Bayezid štyroch starších vlastných bratov, Mehmeda (narodený 1521), Abdullaha (narodený 1522), Selima (narodený 1524). Taktiež mal jedného nevlastného brata Mustafu (narodený 1515). V roku 1533 alebo 1534 porušil sultán tradíciu a oženil sa s Bayezidovou matkou, Hürrem.^[2]

Ako kázali pravidlá, Bayezid bol poslaný do provincie ako guvernér, aby získal administratívne skúsenosti. Bayezid sa stal guvernérom Anatólskej privincie. Avšak v roku 1553, počas otcovej 12. kampane do Nachičevanska (časť moderného Azerbajdžana) bol pridelený do Edirne (t. j. Osmanské hlavné mesto Rumélie, ktoré bolo európskym územím Osmanskej ríše), počas absencie otca. Počas tejto kampane bol Şehzade Mustafa na sultánov príkaz popravený. Správy o poprave spôsobili nepokoje na celom území ríše.

Süleyman mal šesť synov. Jeho druhý a tretí syn, Mehmed a Abdullah, zomreli príliš skoro; v roku 1543, respektíve 1526. Po poprave Mustafu (ktorý bol najbližšie k trónu) v roku 1553 a smrti Cihangira (najmladší brat, ktorý trpel krivicou), boli v boji o trón už len dvaja synovia: Selim (budúci Selim II.) a Bayezid. Selim bol guvernérom Manisy a Bayezid guvernérom Kütahye, čo sú dve mestá v takmer rovnakej vzdialenosti od hlavného mesta Istanbul.

Keď Süleymanovi tiahlo na 60 rokov, boje medzi Selimom a Bayezidom boli evidentné. Süleyman sa preto rozhodol poslať ich do iných provincií. Selim bol poslaný do Konye a Bayezid do Amasye, tým pádom boli vzdialený od Konštantínopola, ale stále narovnako. Selim rýchlo poslúchol a okamžite sa presťahoval do Konye. Ale k zdeseniu svojho otca Bayezid poslúchol až po veľkom váhaní. Nahnevaný Süleyman obvinil Bayezida z toho, že je povstalcom, a podporoval jeho staršieho syna Selima. Selim v spolupráci so Sokollom Mehmetom Pašom (budúcim veľkovezírom) a ďalšou pomocou od otcovej armády porazil svojho brata v občianskej vojne.

Bayezid sa vrátil do Amasye a utiekol s jeho synmi a malým vojskom ku Safíjovcom. Na jeseň 1559 sa Bayezid dostavil do Safíjovského mesta Jerevan, kde ho s veľkou úctou prijal guvernér tohoto regiónu. O nejaký čas neskôr sa dostavil do Tabrízu, kde ho prijal šáh Tahmásp I. Aj keď Tahmásp I. spočiatku z celého srdca privítal Bayezida, vrátane slávnostných večierkov na jeho počesť, neskôr ho na žiadosť sultána Süleymana uväznil.^[3] Süleyman aj Selim vyslali vyslancov do Perzie, aby presvedčili šáha, aby popravil Bayezida. Vyslanci naďalej pokračovali v cestovaní medzi Istanbulom a Kazvinom nadchádzajúci jeden a pol rok. 16. júla prišlo posledné osmanské veľvyslanectvo, ktorého formálnou úlohou, rovnako ako predchádzajúcich veľvyslanectiev bolo pokúsiť sa vrátiť Bayezida do Istanbulu.^[4] Ako uviedol profesor Colin P. Mitchell, medzi nich patrili Khusrau Paša (guvernér Vanu), Sinan Paša, Ali Aqa Chavush Baši a družina dvesto úradníkov. V liste, ktorý donieslo veľvyslanectvo, vyhlásil Süleyman svoju pripravenosť opätovne potvrdiť Amasyjskú zmluvu (1555) a začať novú éru vzťahov medzi osmanmi a safídmi. Süleyman na všetkých veľvyslanectvách taktiež daroval Tahmáspovi veľa darov. Súhlasil tiež s Tahmáspovou požiadavkou zaplatiť mu za odovzdanie Bayezida 400 000 zlatých mincí. Nakoniec, 25. septembra 1561, Bayezid a jeho štyria synovia boli odovzdaní Tahmáspom a popravení v okolí hlavného mesta Safíjovcov, v Kazvine osmanským katom, Ali Aqa Chavushom Bašim, prostredníctvom garoty.^[5]

Bayezid mal deväť detí. Všetky jeho deti mali rôzne matky.

Bayezid mal päť synov:

• Şehzade Orhan (1543 - 1561)
• Şehzade Osman (1545 - 1561)
• Şehzade Abdullah (1548 - 1561)
• Şehzade Mahmud (1552 - 1561)
• Şehzade Mehmed (1559 - 1561)

Bayezid mal štyri dcéry:

• Fatma Sultan
• Hadice Sultan
• Ayşe Sultan
• Hanzade Sultan

V televíznom seriáli Sultán si Bayezida zahral turecký herec Aras Bulut İynemli.