Ďateľ veľký
Ďateľ veľký (lat. Dendrocopos major; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva najmä celú Európu, vrátane Slovenska, a veľkú časť Ázie.
| Ďateľ veľký | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Dendrocopos major Linnaeus, 1758 | |
 Mapa rozšírenia ďatľa veľkého | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Názvy
Súčasný slovenský názov (používaný už od 19. storočia) je ďateľ [staršie: ďatel[pozn 1]] veľký[3][4][5][6] alebo zriedkavo ďateľ obyčajný[7] (pričom ale názvom ďateľ obyčajný sa ojedinele označuje ďateľ prostredný[8]). Staršie názvy sú:
- ďateľ [staršie: ďatel] strakatý[9][10][11][12][6],
- ďatel tarkavý[13][14],
- ďatel väčší[15],
- (zriedkavo) ďatel strakatý veľký[3],
- ďatel[16],
- strakapúd [resp. strakopud[17][pozn 2] a pod.] veľký[16][18][11],
- strakapúd [resp. strakopud a pod.] obecný[19][20],
- strakapúd[12] [resp. strakopud a pod.] - porov. aj článok strakopud.
Ako spoločné označenie dnešných druhov ďateľ veľký, ďateľ prostredný a ďateľ malý sa používali označenia: strakopúd[21], strakopúň[21], strakoš[21], strakavý ďateľ[22] a ďateľ strakatý (pozri ďateľ strakatý).
Ľudové názvy druhu sú: strakopud[23], strakopúd[24], strachopud[23], ďateľ strakoš[24], strakatý ďateľ[24], strakatý ďateľ veľký[24], strakatý lesný tesár[24], tarkavý ďateľ[24], jarabý ďateľ väčší[24], veľký ďateľ[24], maľovaný ďateľ[24], záhradný ďateľ[24], červený ďateľ[24], červenkavý ďateľ[24], červenohlávok[24], červenoriť[24], tesárik[24], ďubník[24], straka[24], klopár[24].
Latinské názvy druhu sú: Dendrocopos major, Dendrocopus major, Picoides major; staršie: Picus major, Dryobates major, Picus varius, Picus discolor.[25]
Opis
Je to vták veľký približne ako škorec obyčajný, meria 22[26] – 23 cm[26][27] a váži 68,5 – 100 g (♂♂), 60 – 90 (♀♀).[28]. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.[27] Lieta v dlhých vlnovkách.
Hlas a inštrumentálne zvuky
Vydáva najčastejšie tvrdé "čikk", "tükk"[27], kovové "kik"[26] či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.
Výskyt
Vyskytuje sa skoro v celej Európe (plus v časti severnej Afriky, časti Turecka a časti Iránu), v celej južnej Sibíri, v časti Mongolska, v Kórei, Japonsku, vo veľkej časti Číny, v časti Indočíny a v časti Indie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.[29]
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensku je to najhojnejší z ďatľov. Hniezdi i zimuje na celom Slovensku (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % mapovacích kvadrátov).[30]
Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, hniezdi až do 1 000 – 1 400 m n. m.[30], nad 1 000 – 1 200 m je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať, zvyčajne do 2 km. Výnimočne do južnejších oblastí Európy. V mimohniezdnom období zaletí aj do kosodreviny 1 600 m n. m..[30]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 – 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 – 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001[31] žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][32][33] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[30]
Hniezdenie
Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 5 cm si tesá sám. Zúčastňujú sa obaja partneri, no najmä samec.[28] Dutina dosahuje hĺbku 20 – 30 cm, šírku 15 cm.[28] Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.
Potrava
Ďateľ veľký konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu. Hmyz všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre stromov.
V zime i na jeseň sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov. Spolu s krivonosom a vevericou patrí k najväčším spotrebiteľom semena smreka. Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %.[28] Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú semená. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať semienka. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto stromom. Obľubuje aj semená iných ihličnatých stromov. Z listnatých napríklad žalude, bukvice, lieskovce, orechy, oriešky hrabu, tiež plody javora horského (klen), javorov a líp. Žerú aj ovocím i bobule, napríklad moruše, čerešne, višňe, slivky, bazu čiernu, bazu červenú, jarabinu, hrušky a šípky.
Skoro na jar robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na miazgu v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú vitamíny a výživné zložky miazgy.[28]
Ohrozenosť
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch 2000 – 2012 sú stavy stúpajúce.[1]
Ochrana
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[34]
Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky. Môže spôsobovať škody na zateplených fasádach budov.
Galéria
Samec za letu 
Typické pierka 
Mláďa kŕmené v otvore hniezdnej dutiny 
Samica (dole) s dvoma vylietanými mláďatami. 
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďateľ veľký
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ďateľ veľký
Externé odkazy
- hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň
- naturephoto.cz[nefunkčný odkaz]
- Hlas ďatla veľkého na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Dendrocopos major na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Dendrocopos major na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
