Čierny Balog

Rozľahlá obec sa nachádza v srdci Veporských vrchov, asi 4 km južne od Brezna. Tvorí ju 13 osád, situovaných pozdĺž toku Čierneho Hrona a v priľahlých údoliach, obkolesených hustými lesmi. Rieka tvorí os územia a pokračuje severozápadným smerom k Hroncu, kde sa vlieva do Hrona.

Z Hronca až po osadu Dobroč rieku lemuje úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorá v čase najväčšieho rozmachu dosahovala dĺžku takmer 132 km. Obcou prechádza cestná spojnica II/529 z Brezna cez sedlo Tlstý javor do Hriňovej.

Obec má 13 osád^[4]: Krám, Jergov, Balog, Závodie, Vydrovo, Medveďovo, Dolina, Fajtov, Komov, Látky, Jánošovka, Pustô a Dobroč.

Osídľovanie okolia Čierneho Balogu vo väčšom rozsahu nastalo v 15. storočí, kedy do oblasti Horehronia prišli valašskí pastieri. O storočie neskôr sa tu začali usadzovať drevorubači, ktorí tu už okolo roku 1550 ťažili drevo pre potreby baní a hút. Prvá písomná zmienka o osade v údolí pochádza z 11. júna 1607.

Najstaršou osadou obce je Krám (z nem. obchod, sklad), ktorá vznikla okolo roku 1563 ako základňa drevorubačov so sídlom ich majstra a skladmi náradia i potravín. Okrem ťažby dreva a jeho splavovania sa obyvatelia venovali i poľnohospodárstvu a chovu dobytka a oviec. Postupne začali vznikať nové pasienky a časom aj osady, ktoré využívali novovzniknuté plochy na vznik obydlí, bližšie pri zdrojoch dreva a železnej rudy.

Osada Jergov v blízkostí štôlní na železnú rudu sa spomína v roku 1615, následne vznikla osada Balog, ktorá sa časom stala centrom drevorubačov. Rozširovanie pokračovalo Závodím, Medveďovom, Fajtovom, Komovom a ďalšími. Podľa tmavých usadenín v rieke dostala názov Čierny Hron a osadám sa v 18. storočí začalo podľa vtedy najväčšej osady hovoriť Čiernohronský Balog. Postupne s rozmachom drevorubačstva, ťažby rudy, no aj poľnohospodárstva, pastierstva a remesiel rástol aj počet obyvateľov a v 70. rokoch minulého storočia dosahoval počet 6400. Populácia Čierneho Balogu poklesom ťažby a zánikom pracovných príležitostí postupne klesla na terajších približne 5100 obyvateľov.

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej v osade Čierny Balog, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1804. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1753.^[5]
• Rímskokatolícky kostol premenenia Pána v osade Dobroč, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1936.
• Úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorú začali budovať v roku 1908. Na prelome tisícročí začali Lesy SR vo Vydrovskej doline budovať Lesnícky skanzen s expozíciami zameranými na ťažbu a spracovanie dreva, obhospodarovanie lesa a život drevorubačov.

• 
  Kostol Panny Márie Nanebovzatej
• 
  Kostol premenenia Pána
• 
  Čiernohorská železnica
• 
• 

• Jozef Dekret Matejovie (* 1774 – † 1841), priekopník v obnove lesov, zakladateľ moderného lesného hospodárstva
• Róbert Albert Gottier (* 1897 – † 1968), Organizátor triednych bojov, protifašistického hnutia a SNP na Horehroní. Podpredseda Národného zhromaždenia (1945 - 1954)
• Ladislav Ťažký (* 1924 – † 2011), prozaik, publicista, dramatik a scenárista
• Jozef Kliment (* 1928 – † 2007), poľnohospodársky odborník, vysokoškolský profesor
• Anton Auxt (* 1931 – † 1987), pedagóg a matematik
• Anton Dekrét (* 1932), matematik a vysokoškolský pedagóg
• Peter Kováčik (* 1936), prozaik, dramatik a filmový scenárista
• Tibor Šagát, (* 1942), lekár a politik
• Viktor Pečovský (* 1983), reprezentant Slovenska vo futbale a v súčasnosti hráč MŠK Žilina
• Paulína Fialkova (* 1992), biatlonistka
• Ivona Fialkova (* 1994), biatlonistka
• Gustáv Papp (* 1919 – † 1997), operný spevák

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[7][8]

1. Týniště nad Orlicí, Česko (1973)