Árjabhata
Árjabhata (* 476, Ašmaka/Patna[1] – † asi 550) bol významný indický stredoveký matematik a astronóm. Dôležitý bol jeho prínos v algebre a geometrii.
| Árjabhata indický matematik a astronóm | |
 Árjabhatova socha v meste Puné | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 476 Ašmaka/Patna |
| Úmrtie | asi 550 |
| Dielo | |
| Oblasť záujmu | matematika, astronómia |
| Odkazy | |
 | Árjabhata (multimediálne súbory na commons) |
Medzi jeho diela patrí magnum opus Árjabhatija (499), ktoré je najstaršou zachovanou indickou knihou o matematike. Tvrdil, že Mesiac a planéty svietia kvôli odrazenému slnečnému žiareniu.[2] Správne vysvetlil rotáciu nebies prostredníctvom teórie axiálnej rotácie Zeme. To bolo v tom čase smiešne tvrdenie a neskorší prekladatelia v knihe text upravovali aby túto chybu napravili. Významný bol aj jeho opis eliptických dráh. Rozdiel medzi kruhovou a eliptickou dráhou dokázali potvrdiť až neskoršie európske výkonné ďalekohľady.[3]
Vypočítal aj dĺžku siderického dňa a vymyslel originálny a presný spôsob pre tvorbu astronomických tabuliek.[4] V matematike vyvinul metódy pre extrahovanie druhej odmocniny, sčítanie aritmetických radov a výpočtové hodnoty tetív. Použil hodnotu 3,1416 pre π.[5]
Referencie
Pozri aj
- Árjabhata (družica) – prvá indická družica
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Árjabhata
 | Tento článok týkajúci sa filozofie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |