Radoľa
- Stránka
- Diskusia
Nástroje
Všeobecné
Tlačiť/exportovať
V iných projektoch
Radoľa | |
obec | |
Kaštieľ Suňogovcov | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Kysucké Nové Mesto |
Región | Kysuce |
Vodný tok | Vadičovský potok |
Nadmorská výška | 368 m n. m. |
Súradnice | 49°17′27″S 18°47′40″V / 49,290956°S 18,794472°V / 49.290956; 18.794472 |
Rozloha | 6,72 km² (672 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 543 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 229,61 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1332 |
Starosta | Anton Tkáčik[3] (nezávislý) |
PSČ | 023 36 |
ŠÚJ | 580791 |
EČV (do r. 2022) | KM |
Tel. predvoľba | +421-41 |
Adresa obecného úradu | Obecný úrad Vadičovská cesta 4 023 36 Radoľa |
E-mailová adresa | info@radola.sk |
Telefón | 041/421 32 33 |
Fax | 041/421 32 33 |
Poloha obce na Slovensku | |
Interaktívna mapa obce | |
Wikimedia Commons: Radoľa | |
Webová stránka: radola.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Radoľa je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.
Obec sa nachádza na dolných Kysuciach, na ľavom brehu rieky Kysuca. Leží v juhovýchodnej časti Kysuckej kotliny, východne od Kysuckého Nového Mesta. Južným a východným smerom obec obklopuje Kysucká vrchovina, na severe a západe sa nachádza rovinaté územie kysuckej nivy a kataster okresného mesta. Na západe určuje hranicu katastra rieka Kysuca, do ktorej sa vlieva severným okrajom obce tečúci Vadičovský potok.
Západnou časťou vedie v trase cesty I/11 európska cesta 75 zo Žiliny do Čadce. Okresné mesto leží 2 km západne, Čadca 21 km severne a krajské mesto je vzdialené 11 km južne.
V lokalite Koscelisko sa našli najstaršie známky osídlenia Kysúc, datované do obdobia mladšej doby kamennej i mladšej, lužickej kultúry. Výskum potvrdil pohrebisko a mohyly z bronzovej doby, jedinečným je tiež nález radoľskej madony, ktorej kópia je v miestnom múzeu. Najvýznamnejšie pamiatky sprístupňuje náučný chodník.
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332 a už v tom čase stál kamenný kostol na Koscelisku. Radoľa tak patrí medzi najstaršie sídla regiónu, čo potvrdzujú nálezy základov spomínaného kostola. Išlo o najstaršiu farnosť na Kysuciach a valom chránená lokalita poskytovala útočisko obyvateľov z okolia už v druhej polovici 13. storočia. Zánik sa spája s nájazdmi Husitov okolo roku 1430.[4] Územie patrilo pod sféru vplyvu Budatínskeho panstva, no predtým tiež Varínsky hrad. Začiatkom 14. storočia ovládal považské hrady i územie Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období sa Radoľa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno a vlastníci územia sa často menili.
Obec mala v rámci regiónu významné postavenie, čo potvrdzuje stavba kaštieľa už v druhej polovici 16. storočia. Kaštieľ i majer bol v 17. storočí rozšírený a v tom čase tu stáli aj stodoly, panské stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla.[5] Od 19. storočia bol kaštieľ až do roku 1977 obývaný, následne v ňom vzniklo múzeum.
V roku 1828 mala obec 53 domov a 551 obyvateľov, ktorí sa venovali pastierstvu, drevorubačstvu a spracovaniu dreva. Fungoval tu pivovar, mlyn, píla a pálenica, v období Prvej republiky sa medzi remeslami objavuje drotárstvo, podomový obchod a sezónne poľnohospodárske práce.[6] V roku 1958 bolo v Radoli založené Jednotné roľnícke družstvo, v rokoch 1973 až 1993 bola obec miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta.[7]
Obcou vedie turistická trasa z Kysuckého Nového Mesta na Veľký Vreteň (820 m n. m.).[11]
Obce okresu Kysucké Nové Mesto (1 + 13) | |
---|---|
Mestá | |
Ostatné obce |