Andrej Balogh | |
Rod. meno | Balogh Andor |
---|---|
Narodenie | 5. september 1846 Soľ, Rakúska monarchia (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 13. máj 1887 (40 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
Profesia | stenograf, advokát, súkromný učiteľ |
Rodičia | Andrej Balogh |
Andrej Balogh (iný zápis: Andor Balogh; maď. Balogh Andor; * 5. september 1846, Soľ, Rakúska monarchia, dnes Slovensko – † 13. máj 1887, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko, dnes Maďarsko) bol uhorský stenograf, advokát a súkromný učiteľ. Bol priekopníkom a propagátorom stenografie v Uhorsku, čím sa stal známym aj v zahraničných odborných kruhoch.[1]
Narodil sa 5. septembra 1846 v Soli v rodine tunajšieho evanjelického farára Andreja Balogha[2] (maď. Balogh András). Študoval na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave a následne na Evanjelickom kolégiu v Prešove, kde po ukončení gymnaziálneho štúdia pokračoval v štúdiu práva. V tomto období sa naučil stenografiu a ešte počas štúdia v Prešove viedol kurz stenografie pre poslucháčov práva.[1]
16. septembra 1866 sa zamestnal ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii Júliusa Ghyczyho (maď. Ghyczy Gyula) v Pešti. V roku 1867 pracoval s poslancom Uhorského snemu Júliusom Kautzom[1] a 25. septembra 1867 bol prijatý za právneho praktikanta ku Kráľovskej súdnej tabuli. V tomto roku bol tiež zapisovateľom na súde.[2] 28. septembra 1868 ukončil štúdium práva na univerzite a získal advokátsky diplom. V decembri 1868 ho prijali za stenografa do Uhorského snemu.
Venoval sa výučbe stenografie ako profesor na budapeštianskej vyššej reálke a univerzite (12. september 1877 – 30. jún 1878). Vydal učebnicu stenografie, niekoľko učebných textov a propagačných brožúr.[2] Založil stenografickú spoločnosť Gabelsberger-egyesület (v doslovnom preklade z maď. „Gabelsbergerov spolok“) a 10. januára 1872 odborný časopis Gabelsberger Gyorsiró („Gabelsbergerov stenograf“). Publikoval aj v časopisoch Belond Miska („Blázon Miško“), Fővárosi Lapokba („Listy hlavného mesta“) a Ország Világ („Krajina a svet“). V roku 1875 vydal knižné publikácie A magyar gyorsírás rendszere („Systém uhorskej stenografie“) a Válaszom Markovics Ivánnak („Moja odpoveď Ivanovi Markovičovi“).[1]
Po ťažkej chorobe zomrel 13. mája 1887 v Budapešti.[1][2]