Pandemi maladi kowonaviris an 2020 nan Swis

Epidemi maladi kowonaviris an 2020 nan Swis, premye ka a nan COVID-19, yon nonm 70 zan, ki ap viv nan Kanton Tesen, konfime nan Swis sou 25 fevriye 2020. Nan dat 27 fevriye plizyè nouvo ka yo detekte, sitou nan kanton Jenèv ak nan kanton Grizon.

Ka pa Kanton swis avèk koulè
* Maladi : COVID-19
* Viris : SARS-CoV-2
* Lye : Swis
* Premye ka : Lugano, Ticino
* Dat orijin : 25 fevriye 2020
* Orijin : Lonbadi, Itali
1e ka nan Swis * Ka konfime : 3 944
* Mò : 44[1]
* Ka geri : 15

Sou 28 fevriye, Konsèy Federal la entèdi rasanbleman nan plis pase 1 000 moun jouk 15 mas.

Sou 5 mas, se premye lanmò ki lye ak kowonaviris la konfime pa otorite yo, nan kanton Vaud. [2]

Sou 6 mas, kantite ka pozitif ak maladi nan peyi a te 212 ka, pami 1 moun mò ak 3 moun retabli.

Istwa

Nan mwa janvye 2020, kèk konpayi ap pran mezi, pou egzanp Novartis te konseye anplwaye chinwa li yo travay nan kay la. Nestlé entèdi anplwaye li yo soti nan vwayaj initil nan peyi Lachin.[3]

Nan dat 21 fevriye, anviwon 20 moun ki nan karantèn, ki gen ladan pasaje kwazyè soti nan MS Westerdam ak rapatriye soti nan Wuhan.[4]

Gaye viris la nan Swis

Lage pou laprès nan Konsèy Federal Swis ki entèdi gwo manifestasyon 28 fevriye 2020).

Nan dat 24 fevriye, Konseyè Federal Alain Berset ki an chaj Depatman Enteryè Federal la endike pandan premye konferans pou laprès konsènan epidemi sa a « ke 300 ka sispèk te analize jiska konye e anpil moun te mete nan karantèn e okenn ka te grav ». Nan denmen, Konfederasyon planifye yo mete kanpe tès nan Kanton nan Tesen ak Pascal Strupler, direktè nan Biwo Federal Sante Piblik, ki presize ke ekspè nan Sant Referans Nasyonal pou enfeksyon viral emèjan (CRIVE) (Laboratwa viwoloji nan lopital Inivèsite nan Jenèv), ap vwayaje nan Tesen.[5]

Sou 25 fevriye, yon premye ka te konfime nan Tesen : yon moun ki rete nan Lonbadi. Yon jaden danfan tefèmen akòz ka sispèknan kanton Neuchâtel. Sou 27 fevriye, yon dezyèm ka konfime nan kanton Jenèv, epi de (2) lòt ka nan kanton Grizon.

Nan evènman an nan yon epidemi, otorite yo, ki gen ladan Konsèy Federal la, gade nan lwa federal la sou batay la kont maladi kontajyèz pou moun (LEp),[6] adopte pa moun yo Swis nan vòt popilè nan dat 22 septanm 2013[7]

Sou 28 fevriye, Swis te ogmante a 15 ka nan jis twa (3) jou, Konsèy Federal la entèdi manifestasyon ki gen plis pase 1 000 moun jouk 15 mas.[8],[9]Kanaval Basel la, Jenèv Entènasyonal Motor Show 2020 ak jis gade nan Baselworld nan Basel yo anile. Pou evènman ki gen mwens pase 1 000 moun, risk yo dwe evalye pa òganizatè yo an kolaborasyon ak otorite a konpetan Cantonal. Se lèt la ki deside si manifestasyon an ka pran plas ou pa.

Nan dat 29 fevriye, evalyasyon ofisyèl la se 22 moun teste pozitif pou kowonaviris (ka konfime oswa ap tann konfimasyon) sou 1 100 moun teste nan dat. Kanton yo konsène yo se  : Kanton Tesen (1 ka), kanton Jenèv (5 ka), kanton Grizon (6 ka), kanton Agovi (1 ka), Kanton Zurich (2 ka), Kanton Basel-City (2 ka), Kanton Vaud (1 ka), kanton nan Bâle-Campagne (1 ka), kanton nan Bèn (1 ka) ak kanton nan Valais (1 ka). Menm jou sa a, kanton Bèn deside ke yo ka entèdi manifestasyon ki gen mwens pase 1000 moun ki pa ka respekte kondisyon anplis otorite bènwaz yo te fikse.

Nan dat 1e mas, Kanton Fribourg te anonse ke yon moun ki gen 30 ane te teste pozitif pou COVID-19 nan Gruyère.[10] De (2) klas nan 45 elèv plis 9 pwofesè yon lekòl segondè teknik nan Bienne yo mete nan karantèn katòz jou paske yon jèn fanm ki etidye nan lise sa a pran maladi sa a pandan yon vwayaj nan Milan

Nan dat 2 mas, rezilta a se 42 ka. Kanton Neuchâtel anonse yon premye ka. Alò, tout kanton yo Swis womàn yo afekte ak eksepsyon nan kanton an nan Jura. Nan menm jou a, Asosiyasyon foutbòl Swis deside sispann chanpyona li yo jouk 23 mas; jou anvan an, yon reyinyon espesyal nan Nasyonal Hockey Lig la deside sispann match li yo jouk[11]

Sou 3 mas, kanton Zoug annonse yon premye ka : yon moun ki gen 22 an ki te kontamine pandan yon reyinyon lakay. Menm jou sa a, lanme swis anonse yon ka, yon militè ki tonbe malad nan kanton Bèn, li te ap viv nan Itali. Gen 54 ka e 2 moun retabli.

Sou 4 mas, evalyasyon an ale nan 90 ka ak sis (6) ka nouvo te anonse nan kanton an Vod. Kanton Schwyz anonse premye twa (3) ka li yo ak sa yo ki nan Kanton St Gallen premye mald li. Yon total de kenz (15) kanton yo kounye a afekte. Avèk anons gerizon yon pasyan kanton Vaud,[12] gen twa (3) malad geri

Sou 5 mas, gen 114 ka enfekte ak yon premye lanmò te note nan kanton Vaud ; li se yon pasyan 72 zan ki gen pwoblèm respiratwa kwonik ki te vwayaje nan nò peyi Itali[2] Kanton jurasyen ak kanton Appenzell Rhodes-Extérieures anonse yon premye ka[13]

Sou 6 mas, Ofis Federal Sante Piblik anonse 210 ka konfime, prèske doub jou anvan an, ak Thurgau anonse premye ka li yo.

Kote ka yo

KantonKa konfimeMouriGeriDat 1e ka
Tisino370125 fevriye 2020
Jenèv160127 fevriye 2020
Graubünden130027 fevriye 2020
Aargau110027 fevriye 2020
Zurich260027 fevriye 2020
Vaud231127 fevriye 2020
Basel-City170027 fevriye 2020
Basel-Country90027 fevriye 2020
Bern200028 fevriye 2020
Valais40029 fevriye 2020
Freiburg7001e mas 2020
Neuchâtel8002 mas 2020
Zug5003 mas 2020
St Gallen2004 mas 2020
Schwyz7004 mas 2020
Jurasyen2005 mas 2020
Appenzèl Ausserrhoden1005 mas 2020
Lucerne4005 mas 2020
Thurgovie1006 mas 2020
Soleure1006 mas 2020
Total26413
Miz ajou 7 mas 2020

Konsekans

Sistèm sante

Lopital swis yo te gen tan prepare,[14] pasyan pa akable yo.

Ekonomi

Epidemi kowonaviris gen konsekans enpòtan sou ekonomi, nan nivo mondyal mache finansye entènasyonal ap viv pi move semèn depi kriz 2008 e plizyè sektè vin pi ba. Prezidan Gastrosuisse anonse ke sèten konpayi nan domèn lotèl ak restorasyon gen pèt ant 60 ak 80 %[15],[16]

Nan repons, sou 5 mas, yon reyinyon avèk divès aktè ekonomik (patnè sosyal, setadi reprezantan anplwayè yo ak travayè yo) se òganize pa Konseyè Federal Guy Parmelin, ki se tèt Depatman Federal Ekonomi, Fòmasyon ak rechèch, ki dekri sitiyasyon an kòm "grav".[17]

Gade tou

Referans

Lyen deyò