Alfabeto taxico

Táboa comparativa

Anuncio da Academia.
Un sinal bicríptico incorporando a palabra en inglés, "Zenith", escrito en alfabeto latino e o texto en taxico escrito en alfabeto cirílico.
An illustration from "Kommunisti Isfara", un xornal publicado en Isfara no norte de Taxiquistán, 29 de decembro, 1939. A palabra para "decembro", Dekabr é claramente visible.

Táboa comparativa entre os diferentes sistemas de escritura usados para a lingua taxica. Nesta táboa, o alfabeto cirílico no estándar revisado de 1998, a trasliteración do alfabeto cirílico ao galego, o alfabeto latino baseado no estándar de 1929, e o alfabeto persa-arábigo (das que só se amosan as formas illadas).

CirílicoTransliteracion latina oficialTransliteración ao galegoValor fonético (IPA)Latino (1929)Perso-arábigoExemplos
А аA aA a/a/A aَ, اَсанг
Б бB bB b/b/B bбарг
В вV vV v/v/V vوномвар
Г гG gG g/ɡ/G gگсанг
Ғ ғĠ ġ (gh)Non ten equivalente. G g (1)/ʁ/Ƣ ƣғор, Бағдод
Д дD dD d/d/D dмодар, Бағдод
Е еE eE e/e/E eیшер, меравам
Ё ёYo yoio io/jɔ/Jo joیاдарё = dário, осиёб = ósiiov
Ж жJ j (ž)(zh)/ʒ/X xƵ ƶژжола, каждум
З зZ zZ z (2)/z/Z zﺽ ,ﻅ ,ﺫ ,ﺯ
И иI iI i/i/اِ, ِ
Ӣ ӣĪ īI i. Non ten un equivalente. (3)/ˈi/Ī īی
Й йY yIi ii/j/J jیْ, ی
К кK kc+a,e,o / qu+e,i/k/K kک
Қ қQ qNon ten equivalencia. Tómase como transliteración o mesmo signo que a transliteración oficial do taxico á grafía latina, Q q (4)/q/Q q
Л лL lL l/l/L l
М мM mM m/m/M m
Н нN nN n/n/N n
О оO oO o/ɔ/O oا ,آ
П пP pP pP p/p/P pپ
Р рR rR r/ɾ/R r
С сS sS s/s/S sﺙ ,ﺹ ,ﺱ
Т тT tT t/t/T tﺕ ,ﻁ
У уU uU u/u/U uاُ, ُ
Ӯ ӯŪ ūU u . Non ten correspondencia. (5)/ɵ/Ū ūاو ,و
Ф фF fF f/f/F f
Х хX x (kh)Non ten equivalencia. Gh gh (6)/χ/X x
Ҳ ҳH h (h)(h,)Gh gh (7)/h/H h
Ч чC c (č)(ch)Ch ch/ʧ/C cچ
Ҷ ҷX x/ʤ/Ç ç
Ш шSh sh (š)X x/ʃ/Ş ş
ъ (')' (8)/ʔ/'
Э эÈ è (e)E e/e/E eای
Ю юÛ û (yu)Iu iu/ju/Ju juیُ ,یو
Я я â (ya)Ia ia/ja/Ja jaیه, یَ

Non teñen equivalencia con ningún son galego:

(1) É parecido ao "R" lisboeta do portugués ou o "R" alemán pero moitísimo máis uvular.
(2) Coma o "z" portugués ou inglés.
(3) Coma o "i" pero máis pechado. É un vogal central pechado.
(4) Coma o son dun "k" pero moi uvular.
(5) Entre "u" e "e". É unha vogal central medio pechada.
(6) Escóllese este dígrafo para representar este son. Vén sendo parecido ao "J" (iota) castelán pero máis uvular.
(7) É o son galego da gheada /h/, de aí que se escolla este dígrafo.
(8) É un son glotal, coma no árabe.

Véxase tamén