El Aristoteles (kobo ko hiel Sokrates e hiel Platon) binom balan fünanas filosopa Vesüdänik. Äbinom balidan, kel äjafom filosopasiti lölöfik, keninükamü i südav e jönav, tikav e nolav, bolit e metafüd. Ceds ela Aristoteles tefü nolavs füsüdik äfomons nolavi zänoda-timädik, e flun onsik ärivon Dönuliföfikami, do poso päplaädons fa füsüd atimik. Tefü lifav, küpets anik oma päfümükons as verätiks pas ün tumyel 19id. Vobots omik keninükons studi fomöfik balid tikava, kel poso ävedon dil tikava fomöfik nulädik. Tefü metafüd, el Aristoteles äflunom levemo tiki godavik e filosopiki in vönaoloveikods slamik e yudik in Zänoda-Timäd e laiflunom godavi kritik, pato godavi lofüda-Yuropik, äsi vönaoloveikodi skolik Glüga Romakatulik. Filosopasik lölik ela Aristoteles nog atimo pavestigon fa nolavans.(Yeged lölik)
Magod avigo pevälöl
Potakad in el ,Latino sine flexione’, ün 1929 pesegivöl fa el ,Academia pro Interlingua’ (= Kadäm pro bevüpük) pötü yubid luldegyelik moteda Volapüka.
...das Volapükamuf äninädon vomis jäfedik, soäsä jiel Henriette Wolter, kel päcälof fa Schleyer as cif balid pro Nolüda-Deutän, jiel Marie Johanna Verbrugh, kel älautof tidodemi gretik Volapüka pro Nedänans äsi penädis votik mödik, jiel Maria Tommasi, kel ädunof otosi pro Litaliyänans, u jiel Anna Petersen, kel ävedof presidan balid Volapükakluba di Thoreby (Danän) timü fün onik? (Ekö! lised jivolapükanas famik.)
Dugädü jiflen el ‚filmstar‛ mu yunik: ‚Jane Smith‛ ävisitof neitaklubi in ‚Hollywood‛. Sematimülo el ‚Jane‛ ämutof gebön prifeti vo jöniko pestitöli kluba. Ab ekö! su völ detik prifeta äküpof pänoti, kel ämagom eli ‚Adam‛ in stad ti natädik. FIgabimabled smalik äkloton mani töbo. Dis pänot at äkanoy logön nunedi: ‚Tovolöd neföro figabimabledili!‛
‚Jane‛ äbinof äs el ‚Eva‛ rafinik e so nuned at övedon mifät pro vomül: esuemol ya, das no äkanof damütön nuläli okik... No lunüpo posä itovof bledili e somo ilogedof genämis rumana bidäda obsik, klokülis ga mödiks äprimons ad tonön ed i horns mu mödiks äprmons ad bebladön.
Bluviko vomül ägüflekof ed ämogolof vifiko se prifet... Ab in lecem pägetedof in stralamel fläkömalampadas bleinüköl, du musigalef kluba äpläyon fafari laodik e komanef äkaniton liäni lida: ‚Elogof mani lölik! Elogof mani lölik!‛ (Lektinakaenan ilüblinom kontagiani vü penid dis bledil su pänot prifetik e paratem in lecem kluba.) Fomälolsös bluvi ela ‚Jane Smith‛!